Pod pojmom safari si pravdepodobne väčšina z nás predstaví prírodné prostredie najteplejšieho kontinentu – Afriky. No aj napriek stereotypu, ktorý sme si vytvorili, safari môžeme objaviť aj v tzv. ,,betónových džungliach“.
Ulicu chápeme ako domov pre rôzne zvieratá. Určité druhy ju považujú za svoje prirodzené teritórium a sú jej prispôsobené. Okrem zvierat, ktoré sú zvyknuté na „betónovú džungľu“ ako napríklad labute, veveričky alebo holuby sa nachádzajú v uliciach aj zvieratá, ktoré nemali na výber. Sú to najmä psy a mačky, ktoré ľudia kupujú ako darčeky svojim deťom i napriek zákonu, ktorý to zakazuje.
Tomu sa teda vraví divočina!
Každý v tejto modernej dobe je dostatočne informovaný o problémoch spojenými s rúbaním lesov. Bratislavské lesy napriek tomuto faktu nespadajú pod kritický stupeň. Lesy nie sú len zdrojom dreva, ale v prvom rade predstavujú domov pre rôzne živočíchy. Smutným faktom je to, že sú nútené opustiť svoje prirodzené prostredie. Živým príkladom boli nečakaní hostia ,diviaci, ktorí navštívili hlavné mesto v stredu 10.2.2021, kedy sa pretekali s električkou v bratislavskej časti Karlova Ves. Aj navzdory tomu, že to väčšina obyvateľov nepovažuje za problematiku, bolo by potrebné to riešiť.
Na túto problematiku sme sa pýtali aj Nikoly Jackuliakovej, ktorá pracuje v organizácii pre pomoc zvieratám, Zvierací Ombudsman . Táto organizácia sa zaoberá hlavne spoločenskými zvieratami, ale aj zastrelenými či zrazenými srnkami. Je potrebné dávať veľký pozor na lesných cestách kvôli vysokej pohyblivosti divej zvery. Je dôležité naučiť sa, ako ich dostať späť do ich prostredia bez toho, aby sme im ublížili.
Ako môžem pomôcť?
– Zvierací Ombudsman je otvorený všetkým vekovým kategóriám. „Toto nie je práca, ale poslanie,“ odkazuje Nikola Jackuliaková. Je to práca pre ľudí, ktorí majú pozitívny vzťah k zvieratám a prírode.
– Je mnoho charít, ktoré organizujú zbierku pre zvieratá. Nutnosťou býva overiť si daný zdroj, aby ste neposlali peniaze falošnej charite.
Ohľaduplnosť na prvom mieste!
Niekedy je menej viac. Už od malička sa učíme vnímať svoje okolie. Príkladom sú deti, ktoré preberajú informácie od rodičov, či starých rodičov. Tí, ich učia ohľaduplnosti voči ostatným. Bohužiaľ, niekedy si neuvedomujeme, že naša ,,pomoc“ nemusí byť vždy prospešná. Je potrebné sa odnaučiť (zlo)zvyky, ktorými sa podvedome riadime. Ich hladkanie nepôsobí negatívne, no mali by sme sa to odnaučiť, pre dobro zvierat i to naše. Pre náš pach ich nemusia prijať späť do svorky. Od narodenia sú totižto zvyknutí žiť v skupine, a keďže sú zrazu odkázaní sami na seba, neprežijú. Pre nás je rizikom napríklad besnota, ktorú veľa druhov prenáša.
Z mláky do kaluže.
Ako už bolo spomenuté v predchádzajúcom článku, ľudská pomoc nemusí byť vždy len prospešná. Týmto chceme nadviazať na ďalšiu problematiku, ktorá viac škodí ako pomáha. Kŕmenie nám dáva pocit prospešnosti, no zvieraciemu organizmu ľudská potrava ubližuje. Zvierací organizmus nie je na ľudskú potravu zvyknutý. Je chemicky spracovaná a ich potrava je
prírodná. Preto ich ťažko spracúvajú, môžu ochorieť a chorobe podľahnúť. Pomáhať sa preto dá aj inak. Zvieracie útulky či zoologické záhrady majú nedostatok finančných prostriedkov na kúpu potravy a preto by sme mohli skúsiť pomáhať aj inak, úspešnejšie.
Krídla poznania
Bratislavský úlet
Každoročne sme svedkami putovania vtákov nad hlavným mestom- Bratislavou. V tomto období môžeme spozorovať rôzne druhy vtákov ako napríklad bociany, husi, pinky atď. Ponad Dunaj sa v tvare „V“ presúvajú do teplých krajín za lepšími podmienkami. Z belasej pokojnej oblohy sa stane nebeská nekonečná púť.
Pozorovanie ako psycho-hygiena?
Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, ako môže vtáctvo pôsobiť na ľudskú psychiku? Podľa vyštudovaného environmentalistu a ornitológa Mgr. Jána Dobšoviča z prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave, spolunažívanie s vtáctvom pozitívne pôsobí na ľudskú myseľ. Príroda vo všeobecnosti pomáha na relaxáciu a odreagovanie sa
Pýtali sme sa občanov hlavného mesta Slovenska na ich názor.😊
– Chodievate do prírody, aký k nej máte vzťah?
,,Prírodu milujem, cítim sa v nej sama sebou. Rada utekám do neďalekých lesov Bratislavy, v ktorých spoločne s mojím najlepším priateľom psíkom (Bobíkom), zabúdam na každodenný stres.“ ,(Lívia, 47 rokov, profesorka na VŠ).
,,Prírodu beriem pozitívne, no často ju nenavštevujem kvôli školy a práci. Za rok sa mi do nej podarí ísť maximálne päťkrát, ale keď už v nej som, využijem každý moment naplno.“ (Janka, 31 rokov, študentka práva).
– Veríte v to, že pozorovanie vtáctva má pozitívny vplyv na ľudskú myseľ?
,,Úprimne mňa to osobne dosť vyrušuje, ale na každého pôsobí niečo iné. Rád počúvam hudbu a pozerám na západ slnka.“ (Oliver, 24 rokov, študent informatiky).
,,Áno, vo voľnom čase sa venujem aj literatúre, v ktorej ich aj spomínam. No popravde som si ich začal všímať až v dôchodkovom veku, pretože mám čas na všetko. (smeje sa)“. (Pavol, 72 rokov, dôchodca).
– Skúšali ste niekedy pozorovať vtákov?
,, Keď som v prírode viac sa zameriavam na celkovú scenériu, než na malé prvky. (Maja, 42 rokov, dcéra). Už si to asi nepamätá, ale keď mala okolo 10 rokov, chodievali sme na neďalekú rozhľadňu pozorovať okolitý svet. – Používali ste na to nejaký prostriedok?- ,, Samozrejme predsa ďalekohľad.“ (smeje sa). (Jozef, 79 rokov, otec).
REDAKČNÁ RADA: Nina Grygarová, Nina Alexandra Fedáková, Lenka Kadlíčková, Nina Svobodová