Určite ste sa už stretli s pojmom Korona vírus alebo COVID-19. Nákaza šíriaca sa rýchlosťou blesku, ktorá uviedla celý svet do chaosu a paniky. Všetko sa začalo v Číne a o pár mesiacov pricestovalo aj k nám. Príznaky chrípky alebo akéhokoľvek problému s dýchaním desia všetkých ľudí. Tváre si schovávame do rúšok, musíme dodržiavať metrovú vzdialenosť od ostatných, používame rukavice a umývame si ruky a nakazení stále pribúdajú, tak prečo? Prečo to všetko, keď to niektorí nerešpektujú a ohrozujú seba aj nás, no najviac lekárov, ktorí sa snažia pomáhať a chrániť. No kto ochráni ich? Nemyslím si, že potlesk. Alebo starých ľudí, u ktorých môže byť vírus až smrteľný, kto pomôže im? Zavretí doma ako v klietke bez možnosti úniku, ako my všetci. A možno to pre nich nepredstavuje zmenu, možno aj pred tým sa ich čas delil medzi štyri izbové steny. Kto vie. Najväčšiu zmenu zažili a ešte zažívame, my, mladí ľudia. V snahe ochrániť nás, sme skončili doma. Bez možnosti stretnúť sa s kamarátmi, spolužiakmi, kýmkoľvek. Prvotná radosť z toho, že sa nejde do školy, vyprchala. Ostala frustrácia z klietky tvorenej stenami domu a dúfanie, že sa to všetko, čo najskôr skončí a budeme môcť znovu vidieť kamarátov a ísť von bez strachu z možnej nákazy.