Maturita – formalita

Je obdobie maturít. Študenti na celom území Slovenska sú v núdzovom stave. Minimum spánku, no zato maximum stresu a napätia. Pripravujú sa na písomné aj ústne maturity. V dňoch od 15. do 18. marca 2022 sa overovali ich znalosti zo slovenského jazyka a literatúry, cudzieho jazyka, matematiky a v prípade žiakov maďarskej a ukrajinskej národnosti aj ich materinského jazyka. Tieto znalosti sa preverujú v písomnej forme. Okrem toho ich ešte len bude čakať ústna časť maturitnej skúšky. Každá krajina má svoj školský systém, svoje termíny skúšok a svoje odlišné pravidlá. Sama som nevedela ako to v iných štátoch funguje, respektíve som si mojimi informáciami nebola istá. Z tohto dôvodu som sa spojila so študentami z Talianska a Španielska, ktorí boli veľmi ochotní a s radosťou mi to vysvetlili.


Taliansko
V Taliansku sa záverečné testy nazývajú esame di maturitá.
Na rozdiel od nás, Slovákov, ktorí si v júny užívajú zaslúžený pokoj po stresujúcom období, Talianov to len čaká. Prvá celoštátna skúška, ktorá je na každej škole rovnaká, je 22.júna. Po nej nasleduje hneď na druhý deň skúška, ktorú si každá škola prispôsobuje podľa typu štúdia. Toto však nie je všetko. Ešte ich čaká ústna odpoveď. Predmety v tejto časti si vyberajú študenti sami podľa toho, ako im idú. Kvôli covidu však aj táto časť bola posledné dva roky v písomnej forme. Na to, aby prešli záverečné testy, potrebujú získať aspoň 60 bodov zo 100. Kamaráti, ktorí boli ochotní mi vysvetľovali maturity a opisovali svoje pocity, študovali hudbu. Okrem talianskeho jazyk preto maturovali z teórie hudby, gitary a histórie hudby.


Španielsko
V Španielsku sa záverečné testy nazývajú “Selectividad”. Skladajú sa zo šiestich testov, z toho každý je z iného predmetu. Všetky sú však v písomnej forme a prebiehajú počas troch dňoch. Povinné tri predmety sú dejepis, anglický a španielsky jazyk. Ďalšie tri skúšky závisia od typu štúdia. Rovnako ako my si vyberajú tieto predmety dva roky pred “Selectividad”. Študenti si vyberajú predmety podľa toho, čo chcú študovať na vysokej škole. Kamarátka zo Španielska bola tak ochotná, že mi poslala 15 minútovú hlasovku, z ktorej by sa dal spraviť celý dlhý článok. To sa dozviete možno nabudúce.

Aké je vyhodnotenie? Všetky tri krajiny máme spoločné to, že sa skúšky odlišujú podľa typu štúdia. Každá krajina má však odlišné hodnotenie, minimálny počet bodov/známku či spôsob testovania. Jedno je však jasné. Pre všetkých študentov je to veľká skúška „dospelosti“.

Zabijak šťastného života

Každý z nás máva lepšie a horšie obdobia. Život je skrátka ako horská dráha. Všetci máme stres pre odlišné faktory, ktoré nás často ovplyvnia viac, ako by sme si priali. Najviac však ľudí stresuje strata blízkej osoby, práca/škola, úraz, rozchod/rozvod, napätie v rodine či finančné starosti. Často si za stres môžeme asi aj my sami. Aký je dôvod? Pretože chceme byť niekde inde, než sme, s niekým iným, než sme a mať stále viac, ako máme. Chceme mať všetko, zvládnuť všetko a stihnúť všetko v krátkom čase a na 100 %. A ešte očakávame, že nás všetci budú vždy chváliť a navždy mať radi. Tým, že každý z nás je niečim jedinečný a každému spôsobuje stres niečo iné, tak aj riešenia na stres sú odlišné: niekomu pomôže pohár vína a horúci bublinkový kúpeľ, inému ísť si zacvičiť do posilňovne a ďalšiemu pobudnúť úplne sám niekde ďalej od ľudí a pred zaspaním si prečítať kapitolu z knižky. Vždy je ale potrebné si uvedomiť, že rýchle riešenia sú dočasné, akokoľvek môžu byť na chvíľu prínosné a príjemné. Dôležitejšie pre zvládnutie stresu je dostať sa priamo ku koreňom stresu a tým aj k podstate seba samého. Preto vám v následujúcich riadkoch poradím pár tipov, ako sa zbaviť krátkodobého stresu a vyzrieť nad tým dlhodobým.

Buďte k sebe úprimní. Buďte úprimní v tom, čo vás naozaj stresuje a trápi. A nielen tu a teraz, ale aj celkovo vo vašom živote. Nech je to čokoľvek, zaslúži si to maximálnu pozornosť a rešpekt, rovnako ako vy sami. A naučte sa byť k sebe úprimní za všetkých okolností!

Nebojte sa požiadať o pomoc − svojich kolegov, svojich známych, priateľov, susedov, príbuzných, psychológa, terapeuta, finančného poradcu,…

Naučte sa hovoriť NIE. Nenechávajte sa zavaliť ďalšími a ďalšími úlohami.

Naučte sa plánovať svoj čas na dnes, na zajtra a na ďalší týždeň. V danom okamihu robte len tú jednu vec − tak, ako najlepšie viete, sústredene a dobre, v pokoji a bez premýšľania o tých ďalších sto veciach, ktoré ešte musíte alebo budete musieť.

Buďte na seba naozaj láskaví a dobrí. Majte sa radi a starajte sa o seba. Najlepšie tak, že denne venujte chvíľku času a vedomej pozornosti výhradne sami sebe a každý večer sa pochváľte za čokoľvek, čo sa vám ten deň podarilo.

Čo vám  môže ešte so stresom pomôcť? Najmä záľuby, ktoré vás bavia a napĺňajú radosťou. Bylinkový čaj (napr. medovka, ľubovník, levanduľa), pohár dobrého vína, čokoláda s vyšším obsahom kakaa, masáž, joga, cvičenie (americkí vedcia tvrdia, že aj 10 min cvičenia nás dokážu nabudiť dobrou a pozitívnou energiou 🙂 ),upratovanie, čas v prírode či s dobrými priateľmi.

Je naozaj liečivé uvedomiť si, aké dôležité je žiť v prítomnosti. Naša myseľ je vyčerpaná útekmi do minulosti, často a rada sa zaoberá nejakým problémom, neúspechom, zradou, krivdou alebo klamstvom, skrátka niečím nepríjemným.

Nič z vyššie uvedeného prosím neberte ako všemocné a nemenné protistresové pravidlá platné rovnako pre všetkých. Naopak. Sami si vyberte, čo je vám najpríjemnejšie a zostavte si vlastný protistresový recept. A keď sa vám podarí sa ho držať, podarí sa vám tiež vrátiť svoje telo, myseľ a srdce do pokoja a rovnováhy. Uvedomte si, že jedine svoj pohľad a svoje vnímanie reality dokážete ovplyvniť, nikdy nie vonkajšie okolnosti.

Drogy – dvere do pekla

Nebezpečenstvo drog je nám pripomínané celý život. Či už v školách, vo filmoch, na uliciach či na internete. no informácie sa často radikálne od seba líšia. Z jedného zdroja počujeme ako dokáže určitá droga zničiť život a všetko, na čom nám záležalo a z druhého zdroja počujeme, ako o tej istej droge hovoria samé pozitíva. Najlepšie je vytvoriť si názor na základe podložených faktov, ktoré nájdeme v odbornej literatúre, dokumentoch alebo v článkoch, v ktorých sa na túto tému vyjadrujú erudovaní/profesionálni odborníci. Skúšanie pravdivosti informácií na vlastnej koži ešte nikomu nepriniesol úžitok. Tento článok bude predovšetkým sústredený na charakterizovanie drog ako návykových látok. Pitie kávy a závislosť na cukre dnes ešte vynecháme.


Účinky drog sa líši podľa množstva použitej drogy. V malom a primeranom množstve má stimulačné účinky. Tie slúžia na povzbudenie aktivity teľa a mysle. Nenechajte sa ale zmiasť. Toto chvíľkové zvýšenie energie si potom vyberie svoju daň, väčšine v podobe výraznej únavy. Potom musíte znova nejak dobiť „baterky“.


Väčšie množstvo drogy funguje ako sedatívum. Sedatívum má presne opačný efekt, utlmuje aktivitu teľa aj mysle (opití ľudia si radi pospinkajú). Stále zvyšujúca sa dávka pôsobí na telo ako jed a môže dotyčnú osobu zabiť. Tieto informácie platia pre každú drogu, no ostatné fakty, o ktorých budem písať sa menia na základe ich delenia.


Samozrejme, existujú aj tzv. mäkké drogy, ktoré sú všeobecne považované za menej nebezpečné pre zdravie, a väčšina populácie s nimi už mala skúsenosť. Závislosť väčšinou vyvolávajú až po dlhšej dobe. Patrí sem marihuana, hašiš, alkohol, extáza, cigarety… Treba si uvedomiť, že pri týchto typoch drog najprv začína psychická závislosť.


Užívanie tzv. tvrdých drog býva spojené s veľkým rizikom vzniku závislosti (predovšetkým fyzickej) a poškodenia zdravia či sociálneho prostredia užívateľa. Poškodenie až smrť môže niekedy nastať už po prvom použití. Patrí sem heroín, pervitín, kokaín.


Drogy v skupine tlmiacich látok spôsobujú uvoľnenie, upokojenie, spomalenie reakcií, pasivitu, ospalosť až spánok. Pomerne rýchlo na nich vzniká ťažká psychická a fyzická závislosť . Pokiaľ nie je droga podaná, rozvíja sa abstinenčný syndróm. Patrí sem už spomínaný heroín, morfín; alkohol, lieky – antidepresíva, hypnotiká,…


Halucinogénne látky výrazne menia kvalitu vedomia, psychiku, intenzitu a hĺbku prežívania, spôsobujú sluchové a zrakové halucinácie, zvyšujú intenzitu vnímania priestoru a farieb. Nebezpečenstvom je nepredvídateľnosť ich pôsobenia. Často ovplyvnia rozhodnutie vyskúšať si aj tvrdšie drogy. Patrí sem LSD, lysohlávky, konopné drogy.


Napriek všetkým negatívnym informáciám o drogách je stále viac mladých ľudí, ktorí skúšajú drogy. Dokonca veková hranica je stále nižšia. Dôvody tohto skorého experimentu sú rôzne. Často to mladí ľudia skúšajú len preto, aby zapadli do kolektívu a neboli za „trápnych“ pred kamarátmi. Prípadne je to ich manifest vzbury proti autorite (rodičom, učiteľom,…). Avšak závažnejšie je, ak týmto spôsobom chcú ujsť pred svojimi problémami a realitou. Takéto používanie drog dáva „dobrý“ základ pre rozvoj psychických chorôb a porúch, z ktorých sa človek nevie dostať aj celý život. Prakticky od experimentovania s drogami plynulo prechádza k rôznym antidepresívam, ktoré sú, žiaľ, tiež vysoko návykové a ovplyvňujú zmýšľanie. Drogy vedia priniesť krátkodobú úľavu zablokovaním pocitov, ale zároveň ničia schopnosť a čulosť mozgu a mysle, ktorú potrebujeme na každodenné plnohodnotné fungovanie.


Zdroj: https://www.substitucna-liecba.sk/rozdelenie-drogwww.rekninedrogam.cz 


Online výučovanie

        Dva roky prázdnin! Kto by nepoznal slávny román Julesa Verna?! To bol náš sen… Počkať. Ups. Čože?? Veď to nie je až také nereálne…

      Teda takto. Doba je taká, aká je a v marci vhuplo školstvo do núteného online vzdelávania zo dňa na deň bez toho, aby boli učitelia aj žiaci, študenti nejako psychicky, teoreticky či prakticky pripravení. Nikto nevedel, ako dlho to bude trvať, akým spôsobom sa bude vyučovať. Všetci verili, že to bude len na pár týždňov a všetko bude zase tak, ako predtým. Dnes vieme, že už nič nebude tak ako predtým…

       Doba sa zmenila. Aj naše životy. Aj vzdelávanie. Od októbra 2020 sa väčšina opäť vzdeláva online. Zrazu „2 roky prázdnin“ pre niektorých žiakov nie sú až také nereálne. Aspoň, čo sa učenia týka… Alebo?

       Začala som nad tým premýšľať. Poznám názory učiteľov na online vyučovanie, sama mám skúsenosti, ale čo žiaci? Vyhovuje im to? Nevyhovuje? Sú radi, že nemusia chodiť do školy a učivo si vypočujú aj z pohodlia postele alebo im chýbajú spolužiaci, vylomeniny v škole a naozajstný kontakt s učiteľom? A nie je im doma už príliš dlho?!

     Na mojom instagrame som vyzvala žiakov 2.stupňa ZŠ a študentov SŠ a VŠ, aby sa mi k téme online vzdelávania vyjadrili. Chcela som poznať ich názory, myšlienky, skúsenosti. Ak chcete aj vy, tak prosím, čítajte.

      Ahojte, žiaci a študenti z rôznych kútov Slovenska! Som rada, že ste sa zapojili svojimi názormi do môjho článku. Žijeme v dobe, aká tu nebola snáď 100 rokov. Ako vnímate súčasnú pandemickú situáciu? Pociťujete strach, obavu, je to pre vás niečo výnimočné alebo naopak, netrápi vás to, nevnímate to ako nejakú hrozbu a neriešite to?

Zozačiatku som pociťovala trochu strach, je to niečo, s čím som si asi nemyslela, že sa niekedy stretnem. Teraz mám už obavy menšie, ale taktiež nie som vo fáze, kedy by som túto pandemickú situáciu ignorovala. Myslím si, že som zvolila taký zlatý stred, kedy si stále viem dohľadať aktuálne informácie o priebehu pandémie, ale taktiež sa kvôli tomu zbytočne nestresujem a v kútiku duše dúfam, že táto situácia čím skôr pominie a my budeme opäť žiť o niečo slobodnejšie. (Diana, 3.ročník, Gymnázium)

Pandémia ma zasiahla, prevažne negatívne. Moja mama a ja sa pohybujeme v zdravotníctve a doma máme dvoch ľudí, ktorí sa radia do rizikovej skupiny. Koronu pociťujem hlavne posledný týždeň, keď sa rieši testovanie, mám celkom obavu, ako to celé bude prebiehať. Zároveň mám hnev aj strach z toho, čo sa tu deje, ohľadom opatrení a ide tu aj o celkové psychické zdravie ľudí. Lebo, ako vieme, hlava je mocný pán. (Iva, KU Fakulta zdravotníctva)

V prvé dni som patrila medzi tých, ktorí sa na tom, samozrejme, zabávali a brali to s nadhľadom, ale z jedného dňa na druhý sa všetko vo mne zlomilo a „žila“ som len na tlačovkách či denných číslach. Vyznelo by smiešne, keby poviem, že ma to držalo pri živote. Dlho a ťažko som sa dávala dokopy, bohužiaľ, aj s pomocou liekov. Keď sa vidina dovolenky pri mori stávala reálnejšia, postupne som zabúdala aj na celú situáciu, všetku energiu a myšlienky som smerovala k dovolenke. Podarilo sa. A bohužiaľ, dnes sme zase tam, kde sme boli na začiatku. Moje psychické zdravie ide rapídne dole zároveň sa so zhoršujúcou pandemickou situáciou. Celkom závidím tým, ktorí to dokážu odfiltrovať a neriešiť. (Luisa, študent, PrfTU)

Nebojím sa o seba, ale o svojich blízkych. To mi spôsobuje dlhodobý podvedomý stres. Keď sa vírus začal šíriť aj medzi mojimi priateľmi a známymi, nebolo mi všetko jedno. Od začiatku pandémie sa snažím trpezlivo vysvetľovať, aké dôležité je zostať zodpovedný (nie len voči sebe, ale aj voči okoliu). Musím ale uznať, že som z toho ustavičného vysvetľovania značne unavená. No čo už, ak zdieľanie mojich skúseností s Covidom pomôže presvedčiť k poctivému noseniu rúška aspoň jedného človeka, stojí to za to! (Zuzana, 1.ročník, Zelená univerzita)

Ja osobne som sa s Covidom ešte nestretla tak, že by som ho mala ja. Ale bola som už na testoch hneď, ako sa školy otvorili, lebo sa potvrdil prípad u mojej učiteľky. Určite sa bojím, no nie o seba, ale o svojich blízkych. Vzhľadom na moju imunitu to ako hrozbu určite neberiem. (Kristína, 8.ročník, ZŠ )

 Keďže túto vážnu situáciu s covidom-19 sledujem každý deň, tak to beriem vážne a zodpovedne. V týchto chvíľach by sme si však mali spomenúť na tých, ktorí sú skúšaní ešte viac ako my. Príkladom sú sestričky, záchranári, ktorí svoju prácu vykonávajú s rizikom, pretože aj oni majú svoje rodiny. (Angelika, 7. ročník, ZŠ)

Pre mňa osobne je to celkom negatívna skúsenosť nakoľko doteraz som také obavy o zdravie mojej rodiny nemala. Človek si podľa mňa počas tohto, ešte neukončeného roka, dokázal prehodnotiť svoje priority. Na druhej strane dokázala táto pandémia niektoré veci zjednodušiť a popohnať dopredu. Myslím to z pohľadu rôznych vybavovačiek na úradoch a informovanosti. Človek dokáže viacej vybaviť vecí cez internet, a to vidím ako dobrý krok vpred. (Kristína, študentka VŠ)

    V školách ostali väčšinou prázdne lavice. 

Poďme k vzdelávaniu. Ako u vás na škole prebieha online vyučovanie? Máte vyučovanie každý deň online niekoľko hodín alebo ste dohodnutí na pár hodín do týždňa? Aké programy najčastejšie využívate pri komunikácii s učiteľmi?

Dohodli sme sa, že nie vždy budeme mať online hodinu. Ale zatiaľ sme mali stále online výučbu, ale niekedy nie. Keď nešlo ani učiteľke pripojiť sa, tak sme to vzdali. Na komunikáciu s učiteľmi používame buď Edupage, Messenger alebo si zavoláme. (Saša, 8.ročník, ZŠ)

U nás na škole máme zostavený špeciálny rozvrh, podľa ktorého sa učíme. Najčastejšie máme tak 4 – 5 online hodín za deň. Najhoršie je, ak nasledujú 3 online hodiny za sebou bez prestávky. Hodiny vždy začínajú na celú (napr. o 9:00) a trvajú 45 minút, potom nasleduje 15 minútová prestávka. Neúčasť na hodine musíme vopred nahlásiť minimálne triednemu učiteľovi, pretože inak máme neospravedlnenú hodinu. Najdôležitejšie predmety, ktorými sú jazyky a matematika, máme online 2x do týždňa. 1x máme napríklad dejepis, geografiu, biológiu či semináre z maturitných (voliteľných) predmetov. S učiteľmi sa spájame prostredníctvom Microsoft Teams a úlohy nám zadávajú cez náš (ne)obľúbený Edupage. (Diana, 3.ročník, Gymnázium)

Vyučovanie prebieha chaoticky. Nakoľko ma na fakulte vyučujú hlavne doktori, ktorí maju vlastné publikácie kníh, tak sa stáva, že sa nám dajú naučiť celú ich knihu. Ale česť výnimkám, ktorí sa snažia a dajú si námahu nám spraviť online vyučovanie, poväčšine je to po dohode s učiteľom a s nami, kedy má čas (preto mám taký veľký účet za telefón
). V našich začiatkoch online výučby sme používali aplikáciu Zoom, ale nakoľko nás je v ročníku 40 a Zoom má obmedzený počet pripojených ľudí, prešli sme na Teams (Microsoft). Síce, kým sme pochopili, ako to funguje, tak to stálo veľa nervov. (Iva, KU Fakulta zdravotníctva)

Hodiny máme každý deň. Ale máme pozmenený rozvrh, takže sa z 30 hodín týždenne stalo 19 hodín. Komunikujeme cez Zoom a Edupage. Zoom hodiny nemáme každý deň zo všetkých predmetov, ale len z niektorých a z ostatných nám pošlú úlohy na Edupage. A ak neprídete na Zoom hodinu, tak vás zapíšu do triednej knihy ako chýbajúceho. (Kristína, 8.ročník, ZŠ)

Niektorí pedagógovia vyžadujú, aby vyučovanie prebehlo formou videohovoru a iným stačí, aby sme vypracovali zadania a nahrali ich do systému. Ako vysokoškolák mám celkom dobrý rozvrh (iba trikrát do týždňa), ale úloh zvykne byť aj toľko, že by mi nestačil ani mesiac. (Martin, študent UKF Nitra)

Počas prvej vlny, čo bolo od cca marca do mája tohto roka, bolo vyučovanie dosť kritické. Skoro žiadne hodiny sme nemali. Väčšinou nám profesori posielali úlohy a zadanie cez email. V tomto zimnom semestri sa mi páči vyučovanie o dosť viacej, lebo máme normálne rozvrh a jednoducho musím byť pripojená a prítomná na cvičeniach. Fungujeme cez MS Teams, myslím že to je asi najlepšia platforma na online vyučovanie. (Kristína, študentka VŠ)

Online školu máme od marca akademického roku 2019/2020. V novom akad.roku 2020/2021 sme tiež mali len dištančné vzdelávanie. Osobne sme sa teda so spolužiakmi a vyučujúcimi nevideli už 9 mesiacov. Čo je naozaj dlhá doba. Vyučovanie prebieha viac-menej „bežne“ – podľa rozvrhu, aký by sme mali aj za normálnych okolností. Pondelok až štvrtok, od 9:00 do 18:00. Prednášky aj cvičenia praktikujeme cez MS Teams. Prednášky, kde sa spája viacero študijných odborov, máme bez kamery, vyučujúci prezentuje PowerPoint prezentáciu. Ak sme v menších skupinách (cvičenia) , komunikujeme aj prostredníctvom kamery, snažíme sa aktívne komunikovať, pýtať sa, odpovedať, riešiť zadané úlohy. Okrem bežných Meetingov cez MS Teams je možné absolvovať konzultačné hodiny – najskôr cez e-mail, potom kľudne aj hovorom cez Skype. Musím uznať, že naša Uni situáciu zvláda od marca vcelku ukážkovo. (Zuzana, 1.ročník,  Zelená univerzita)

       Žiakmi neobľúbený Edupage
Vyhovuje vám online vyučovanie viac ako klasické v škole? V čom vidíte výhody a nevýhody online vzdelávania?

Radšej by som opakovala ročník, len aby sme neboli dlho doma. Výhody – je to dobré, aspoň sa nejako vzdelávame. Nevýhody – veľa detí podvádza, neučia sa, keď celé Slovensko je na internete, tak ten internet je preťažený a ledva sa nám načítavajú hodiny. Nie každý má možnosť mať internet a notebook, toto trošku nedomysleli. (Saša, 8.ročník, ZŠ)

Jediná výhoda je tá, že som v pohodlí domova a výučbu môžem absolvovať aj v trenkách. Výhoda to síce jediná je, ale pre časovo vyťaženého človeka možno aj dosť podstatná. Povedal by som, že mi online vyučovanie vyhovuje viac, avšak je tu teda aj jedna nevýhoda, ktorú som načrtol v predchádzajúcej odpovedi, že pedagógovia nemajú cit pre množstvo úloh, ktoré študentom zadávajú. Zadávajú ich teraz omnoho viac, než koľko zadávali počas výučby klasickej a nakoniec škole musím venovať takmer aj sedem dní v týždni. (Martin, študent UKF Nitra)

Tento spôsob je pre mňa ako stvorený. Namiesto toho, aby som sa trepala v utorok vlakom do školy na otočku, si len dám hodinu a pol pauzu od aktuálnej činnosti, ušetrím tak mnoho času. Na práve sa to dá zvládnuť aj takto, nerobíme žiadne praktické cvičenia a ak aj áno, sú to veci, ktoré sa dajú zvládať online bez menších problémov. Samozrejme, toto sme my – myslitelia, filozofi a študenti humanitných odborov. Posledný ročník na gymnáziu som študovala doma, mala som individuálny študijný plán – to bolo tiež veľmi super, ale to už som nemala povinnú fyziku, chémiu, biológiu, či iné predmety, ktoré ma nebavili. Tie si neviem predstaviť, že by som mala zvládať sama doma, dokonca ani online. Pri ZŠ mi to príde úplne absurdné, čo sa týka slovenských pomerov. Možno neskôr, keď bude systém prepracovanejší si to viem predstaviť. (Luisa, študent, PrfTU)

Výhoda je len jedna, a to je, že som doma a mám na úlohy viac času. Nevyhovuje mi online vyučovanie. Po tom pol roku, čo sme boli doma, sme prišli do školy a na takej slovenčine sme vlastne zistili, že nevieme vôbec pravopis. Nevýhody – veľmi veľa sa toho nenaučím, lebo ma to nebaví. A predsa, ak je možnosť podvádzať, tak prečo to nevyužiť? A ten kontakt v škole je o inom. Samozrejme, verím a dúfam, že tento mesiac sa budem viac snažiť a nebudem to flákať. Aj prestávky so spolužiakmi sú super, rýchle odpisovanie domácich, biflenie sa pred hodinou, kreslenie si po zošitoch. A ja ako milovník športu by som rada mala telesnú, ktorú nám, bohužiaľ, vylúčili zatiaľ z rozvrhu. (Kristína, 8.ročník, ZŠ)

Mne osobne online vyučovanie veľmi nevyhovuje. Jasné, najväčšou výhodou môže byť to, že sme doma, ale v podstate aj tak musíme dodržiavať striktný rozvrh. Taktiež viem, že doma sme o niečo lenivejší sa učiť a hlavne, že sme na to sami. A preto nám to zaberie oveľa viac času ako v škole. Taktiež písať písomky online je hotová katastrofa. No a v neposlednom rade nám so spolužiakmi celkom vadia zapnuté kamery, pretože, napríklad, veľa z nás to považuje za istý zásah do súkromia. (Diana, 3.ročník, Gymnázium)

Som introvert, ktorý ale žije vo svete plnom extrovertov, a tak som sa naučila fungovať v najrôznejších prostrediach. V princípe mi ale online vzdelávanie v mnohom vyhovuje viac ako kontaktná výučba. Šetrím veľa času, ktorý by som inak strávila cestovaním (každý týždeň som to zvykla aj 2x otočiť celým Slovenskom – to je ušetrených aj 24h cestovania/týždeň). Navyše, môcť počas hodiny matematiky popíjať teplý čaj, mať zapálenú sviečku a pod nohami cítiť chlpy chrápajúceho psa – to mi neznie ako katastrofa. Samozrejme, všetko má aj svoje zápory. Tu jednoznačne radím dlhé vysedávanie za notebookom, ktoré nahradilo inak praktickú výučbu – často v exteriéri. Študujem krajinárstvo a navrhovať krajinu a jej využívanie bez toho, aby človek vystrčil pätu z domu, je v mnohom priam až nadľudský výkon. (Zuzana, 1.ročník, Zelená univerzita)

        Online vyučovanie
Vyhovuje? Nevyhovuje? Čo by ste chceli zlepšiť pri online vyučovaní? Máte nejaké konkrétne návrhy?

Zlepšiť by sa mohli tie programy, ktorými sa vyučujeme. Cca 10 minút nám trvá, kým sa všetci prihlásime. Buď nás to odpája, alebo sa nevieme vôbec prihlásiť. (Saša, 8.ročník, ZŠ)

S niektorými spolužiakmi by nás potešilo, keby profesori nevenovali pozornosť len istým “favorizovaným” žiakom. Stáva sa , že práve oni na seba stiahnu pozornosť učiteľa a potom ostatní nemajú z hodiny nič. Boja sa ozvať, že niečomu nerozumejú, lebo vedia, že učiteľovi stačí vedieť, že títo “vyvolení” žiaci to vedia a nie každému učiteľovi sa chce niečo vysvetľovať dvakrát. Niektorí učitelia sa totiž celkom aj “ponáhľajú” s preberaním látky a netrápi ich, že väčšina triedy tomu nerozumie, hlavné je, že preberú to, čo majú . Lepšie by bolo, keby rozvrh nebol taký striktný a učitelia by medzi sebou viac komunikovali, pretože potom dajú veľa zadaní na rovnaký deň a študenti nestíhajú. Ledva stíhame niekedy odovzdať zadania, nie sa ešte učiť niekoľkostranové poznámky. Samozrejme, občas zahapruje aj technika – vypadne zvuk/signál. (Diana, 3.ročník, Gymnázium)

Veľa učiteľov sa snaží celé vyučovanie meniť a prispôsobovať online prostrediu. Snažia sa vymýšľať rôzne úlohy a rôzne ich komplikovať, aby pre študentov neboli príliš jednoduché. To je chyba a častokrát tak iba vzniká komunikačný šum a nepochopenie. To, že občas zachrčí mikrofón alebo sa rozostrí obrazovka je nič, ale forma hodiny by mohla zostať rovnaká, aká je aj bežne v škole. Čiže hodinu počúvam, keď niečo viem, tak sa zapojím a na záver dostanem takú istú domácu úlohu, akú by som dostal v škole. (Martin, študent UKF Nitra)

Najväčšie negatívum je, že si učitelia myslia, že sme celý deň online a musíme hneď odpovedať . V škole končím o 14:20 a potom už nedostanem nijaké úlohy, čo teraz neplatí. A hlavne, aby nás neskúšali počas prázdnin, lebo “aj tak doma teraz nemáme čo robiť”. (Laura, 3.ročník, Gymnázium)

Úplne ideálne by bolo, ak by každý vyučujúci na začiatku vyučovacej hodiny študentom poskytol osnovu (spísal by tam, o čom sa budeme rozprávať, kde nájdeme doplňujúcu literatúru, výpočty atď.). Myslím, že mnohým vyučujúcim by to zároveň pomohlo zatriediť si myšlienky a v rámci hodiny by „nepreskakovali“ z idey na ideu, z príkladu na iný výpočet atď. (Zuzana, 1.ročník, Zelená univerzita)

        Veľa úloh aj pomalé internetové pripojenie – nevýhody online vzdelávania z pohľadu žiakov.
Myslíte si, že online vyučovanie má budúcnosť? Pri akých predmetoch by vám online vyučovanie viac vyhovovalo ako klasické v škole? Viete si predstaviť, že aj vaše deti by sa takto denne vzdelávali?

Ak by malo budúcnosť, tak to by bolo celé zle. Veď deti by sa vôbec neučili, iba by to zneužívali. Už teraz vidno na niektorých deťoch, ako sa flákajú. Dnešná mládež iba lásku zháňa, internet je pre nich na prvom mieste a potom sú v depresiách, že ich frajer opúšťa. Väčšinou sa jedná o 11 a 12-ročné deti, vtedy mi je do smiechu. (Saša, 8.ročník, ZŠ)

Online vyučovanie mi vyhovuje pri prednáškach, pri ktorých stačí počúvať a ktoré si nevyžadujú, aby som sa nejak zvlášť aktívne zapájal. Horšie je to pri praktických predmetoch, kde potrebujem spolupracovať so spolužiakmi, alebo osobnejší kontakt s pedagógom. Na niektoré predmety video tutoriál nestačí. Dokážem si predstaviť, že by sa takto vzdelávali aj moje deti, ale pre ich dobro dúfam, že nebudú musieť. Klasické vyučovanie je určite kvalitnejšie, v školskom prostredí je možné sa na učenie lepšie sústrediť a dôležité je aj socializovanie sa. (Martin, študent UKF Nitra)

Samozrejme, že má. Pamätám si, ako som pozerala dokument o tom, ako sa deti v Austrálii takto bežne vzdelávajú a tíško im závidela. Podľa mňa všetky humanitné odbory, predmety sa dajú zvládať online bez nejakých komplikácií. Čo si neviem predstaviť je, keby mám v tejto situácii doučovať svoje dieťa z matematiky, fyziky, či biológie. V tomto vidím trochu problém, ale toto nie je len o technike, ale aj o pedagógoch. Verím, že sa dá všetko vyriešiť online – veď aj my si mnohokrát pomáhame cez videohovory, keď danej matérii nerozumieme. Spolužiakov som kedysi doučovala určovanie vetných členov, mňa pre istotu pred pár dňami doučovali určovanie nemocenských dávok. (Luisa, študent, PrfTU)

Nemyslím, že online vyučovanie má budúcnosť, lebo učitelia v škole vedia oveľa lepšie vysvetliť učivo a pre nás je tiež výhodnejšie byť v kolektíve. (Laura, 3.ročník, Gymnázium)

Rozhodne áno, hlavne na vysokých školách, lebo v tom vidím najväčšie opodstatnenie. Pokiaľ má VŠ zavedené nepovinné prednášky, tak by som ich rozhodne pretransformovala na online a nahrávala a sprístupnila študentom pre daný ročník. Pokiaľ budem mať ja deti, tak si myslím, že od stredných škôl bude online vyučovanie bežnou praxou minimálne na polku vyučovaných predmetov. (Kristína, študentka VŠ)

Online vyučovanie je ťažké aj pre študentov ako aj pre samotných učiteľov. Nakoľko aspoň u nás doma to vidno, že sa nevieme na výučbu až tak sústrediť. Máme tam veľa zdrojov na rozptyľovanie (havkovia, mačky, pre mňa kávovar), pri mojom zameraní je to v podstate jedno, vedela by som si predstaviť online vyučovanie aj naďalej. Ale ohľadom mladších si to ani neviem predstaviť, pri mladšej sestre začínam šedivieť. Preto aj obdivujem učiteľov ako zvládajú takéto online vyučko. (Iva, KU Fakulta zdravotníctva)

Keďže máme takéto vymoženosti, tak určite online vyučovanie budúcnosť má. Pri biológii, geografii…, pretože pri takých predmetoch je to ako čítanie s porozumením. Áno, vedela by som si predstaviť, že by sa aj moje deti v budúcnosti vzdelávali online. (Angelika, ZŠ)

Má budúcnosť. Minimálne prednášky bohato postačujú v online forme. Úprimne? Šetrí to neskutočne čas. Ak vyučujúci práve rozoberá tému, v ktorej „nie som doma“, s radosťou si píšem poznámky, hoci sedím doma vo vlastnej izbe. Ak sa však zacyklí v niečom, čo mi je už dávno známe, môžem popri prednáške napríklad poliať kvety. (Zuzana,  Zelená univerzita)

     Má online vzdelávanie budúcnosť?
Čo by ste nakoniec radi odkázali všetkým učiteľom?

Milí učitelia, v týchto chvíľach to máte dosť ťažké, ale aj napriek tomu to zvládate a za to Vás veľmi obdivujem. Ďakujem Vám za všetko a prajem Vám v týchto ťažkých chvíľach hlavne veľa zdravia! (Angelika, 7. ročník, ZŠ)

Dúfam, že to spolu zvládneme a o ten mesiac si spolu sadneme do školy šťastní, oddýchnutí, plní energie a elánu. (Kristína, 8.ročník, ZŠ)

Nech majú plno nervov a nech sa nevzdávajú. Mohli by sme im zatlieskať a nazvať HRDINAMI, že sa nevzdávajú a bojujú, aby sme mali nejakú budúcnosť. (Saša, 8.ročník, ZŠ)

Ja osobne ich obdivujem, že sa nám to učivo snažia vysvetliť najlepšie, ako vedia, že sú trpezliví a najmä obdivujem učiteľov, ktorí sa až tak nekamarátia s technológiami. Niektorým by som len poradila, aby menej stresovali študentov. Všetkým nám prajem hlavne veľa síl, zdravia a pevné nervy, aby sme sa čím skôr videli v škole. (Diana, 3.ročník, Gymnázium)

Ďakujem každému pedagógovi, ktorý ide na 110% aj teraz a snaží sa niečo do tých našich makovíc vtĺcť. A tí, čo na nás kašlú – prosím, uvoľnite miesto pre tých, ktorí majú záujem učiť a predávať svoje vedomosti ďalej, ďakujem. (Luisa, študent, PrfTU)

Vážení učitelia, profesori, veľmi si vážim vašu prácu a nevzdávajte sa. Povolanie učiteľa, profesora vnímam ako jedno z najdôležitejších vôbec. Máte odo mňa veľmi veľký obdiv. (Kristína, študentka VŠ)

Učiteľom chcem odkázať, že si vážim, že sa budúce generácie snažia naučiť čo najviac, ale nech sa zbytočne za každú cenu nestresujú a nezaťažujú. (Martin, študent UKF Nitra)

Všetkým ďakujem. Pretože sa snažia najviac, ako vedia a môžem zodpovedne zhodnotiť, že často podávajú až nadľudské výkony, len aby nám všetko vysvetlili. Neskutočne obdivujem ich trpezlivosť! (Zuzana, Zelená univerzita)

Zdroj:https://pinkats.sk/ziaci-a-studenti-ma-online-vzdelavanie-buducnost/

Neznámy nepriateľ

Určite ste sa už stretli s pojmom Korona vírus alebo COVID-19. Nákaza šíriaca sa rýchlosťou blesku, ktorá uviedla celý svet do chaosu a paniky. Všetko sa začalo v Číne a o pár mesiacov pricestovalo aj k nám. Príznaky chrípky alebo akéhokoľvek problému s dýchaním desia všetkých ľudí. Tváre si schovávame do rúšok, musíme dodržiavať metrovú vzdialenosť od ostatných, používame rukavice a umývame si ruky a nakazení stále pribúdajú, tak prečo? Prečo  to všetko, keď to niektorí nerešpektujú a ohrozujú seba aj nás, no najviac lekárov, ktorí sa snažia pomáhať a chrániť. No kto ochráni ich? Nemyslím si, že potlesk. Alebo starých ľudí, u ktorých môže byť vírus až smrteľný, kto pomôže im? Zavretí doma ako v klietke bez možnosti úniku, ako my všetci. A možno to pre nich nepredstavuje zmenu, možno aj pred tým sa ich čas delil medzi štyri izbové steny. Kto vie. Najväčšiu zmenu zažili  a ešte zažívame, my, mladí ľudia. V snahe ochrániť nás, sme skončili doma. Bez možnosti stretnúť sa s kamarátmi, spolužiakmi, kýmkoľvek. Prvotná radosť z toho, že sa nejde do školy, vyprchala. Ostala frustrácia z klietky tvorenej stenami domu a dúfanie, že sa to všetko, čo najskôr skončí a budeme môcť znovu vidieť kamarátov a ísť von bez strachu z možnej nákazy. 

GFGL priznania

           Síce nemôžem povedať, že by som si vždy myslela že GFGL je najlepšia škola na svete, ale vždy som na našu školu mala prevažne pozitívny názor. Ako väčšina ľudí, ktorým na tejto škole zostala kvapka spoločenského života a času na sociálne siete, aj ja som postrehla, že na ig vznikla nová stránka. Už dlhšiu dobu som videla rôzne stránky rôznych škôl. Všetci sa tam bavili otvorene, raz začas si ponadávali a potom sa na tom ostatní zasmiali. Som človek, ktorý preferuje, keď sa veci hovoria na rovinu, ale predsa aj nejaké srandičky musia byť, že hej! Nápad stvoriteľov tejto stránky – urobiť ju anonymnú – sa mi zdal geniálny. Veď čo by sa mohlo stať? Raz za čas som si prečítala príspevok, zasmiala som sa a život išiel ďalej. Úprimne ma veľmi nepríjemne prekvapilo, keď to niektorí študenti začali nahlasovať a brať každé písmeno osobne. Znova som sa potešila konaniu správcu/ov, ktorí požiadali, aby sme napísali, ak máme s niečím problém. Je to predsa logické a fér… ale nie. Nahlasovanie pokračovalo, nikto nepovedal, čo mu prekáža a prvá stránka sa zrušila. Vznikli Priznania 2 a je to tu zas. Stránka neexistovala ani dva dni a už bolo znova mnoho nahlásených príspevkov. Ako predtým nikto opäť nepovedal resp. nenapísal, s čím má problém. Ešte som nevidela prípad, kde by zlyhala komunikácia na tak bazálnej úrovni. Týmto by som vlastne chcela človeka/ľudí veľmi pekne poprosiť o to, aby nenahlasoval/ účet, s ktorým si dal niekto prácu a chcel priniesť niečo nové. Ak sa nenaučí táto osoba alebo osoby komunikovať teraz a v tak jednoduchej situácii, nemyslím si, že by mohol mať nejaký úspech v medziľudských vzťahoch v budúcnosti. Zároveň by som chcela vzdať poklonu človeku, ktorý založil tieto účty a každému kto sa na tom akokoľvek zúčastnil. Nájsť si čas na niečo, čo je aj pre ostatných, je určite náročná vec a málokto to robí. Naviac je ťažké to nevzdávať, ak namiesto podpory alebo poďakovania dostanete takúto negatívnu odozvu…

Negatívny prístup

Ako si niektorí bystrejší jedinci určite všimli, viacerých ľudí – či už pedagógov alebo žiakov- poslednou dobou trápi negatívny názor a prístup k našej (ne)dokonalej škole. Veľa ľudí malo potrebu sa o to podeliť aj na ig stránkach GFGL, čo bol jeden z dôvodov prečo sa zrušila. Otázkou ostáva, prečo má množstvo ľudí tak negatívny názor. Ide o našich spolužiakov? Alebo skôr o učiteľov? Možno o preťaženie? Ak si si na všetky otázky odpovedal áno, je jasné že patríš k skupine ľudí, ktorí toho majú tak akurát plné zuby. Po menšom prediskutovaní s našou úžasnou pani psychologičkou, sme sa dostali k záveru, že je to ako začarovaný kruh. Možno to znie ako začiatok zlého vtipu, no predstavme si situáciu, že príde na prvú hodinu nevyspatý žiak, ukecaný žiak a učiteľ/ka, ktorý/á vykročila nesprávnou nohou z postele. Nevyspatý žiak sa vystrie na lavicu, ako by to bolo to najpohodlnejšie miesto, na ktorom posledný rok ležal a chce mať pokoj. Samozrejme, do dvoch minút už nevníma okolie a už vôbec nie učivo. Áno, chce veľmi spať. Jediné po čom jeho dušička – so spánkovým deficitom tiahnúcim sa od leta – túži viac, je mať pokoj. Jeho kamarát sa otočí v dôsledku toho, že spolusediaci spí (ak aj nie je v stave, kedy by vedel, ako sa volá). Začne sa baviť s človiečikom, ktorý sedí za ním. V tej sekunde je všetko zaujímavejšie ako téma, ktorú sa snaží učiteľka vysvetliť. To znamená že sa začne ´´trocha hlasnejšie´´ baviť s kamarátom (ak to aj nebol kamarát, v tejto situácií sa ním stáva). Bavia sa o rozdieli medzi koláčom a tortou, počte chlpov na rukách alebo o víkendovom programe. Teraz prichádza moment, kedy si predstavíme situáciu učiteľky, ktorá naozaj nemá náladu prekrikovať konverzáciu, ktorá sa rozprúdila. Pozornosť jej už nevenuje nikto od chvíle, kedy si drvivá väčšina žiakov začala počítať chlpy na rukách. Nie je práve pekná predstava stáť pred dvadsiatimi ľuďmi, pričom máte niečo vysvetliť, no nikto neprejavuje záujem. Tak sa učiteľka naštve, niekoho vyvolá (samozrejme, že ten úbožiak nič nevie), druhému dá poznámku a tretieho zobudí. Hodina sa skončí a učiteľka s „náladou“ ide na inú hodinu no a toto pokračuje do obeda. Žiaci sa majú na ďalšej hodine o čom baviť a naštvú ďalšieho a ďalšieho – v tejto dobe takmer bezbranného – pedagóga. Úprimne by sa niektorým z nás z času na čas hodila jedna výchovná. Nakoľko sme my otravní a učitelia nám nemôžu ani plesknúť, dostaneme navyše domáce alebo nejakú tú päťminútovečku. A tak oba klany zamieria namosúrene domov. No a tu vzniká časť nášho negatívneho názoru na školu. Niektorí jedinci majú pocit, že to je lepšie na inej škole, ale podľa mňa – a to sa stretávam s množstvom ľudí z iných škôl – nikde nežijú učitelia a žiaci v dokonalej harmónií a nekonečnom pochopení situácie toho druhého.

Prečo sa učíme aj to, čo nevyužijeme?

              Túto otázku sme si položili už asi všetci a niektorí odvážlivci sa už aj opýtali učiteľa. Predpokladám, že odpovede sa nedočkali, alebo si vypočuli niečo ako : „Bez znalosti o Mozartovi sa v živote ťažko uplatníš,“ či, „chémia si ťa počká všade.“  Ty si si asi rovnako ako ostatní bežní žiaci povedal :„Samozrejme, že prvá otázka môjho  budúceho zamestnávateľa bude, v ktorom roku sa odohrala vojna medzi Osmanskou ríšou a balkánskymi štátmi a aký bol výsledok…“ No ak sa na to pozrieš objektívne, dáva zmysel, že po nás chcú učitelia nezmysly. Kedysi na základke, v sladkom treťom ročníku, pravdepodobne aj tebe pripadali vybrané slová ako tá najzbytočnejšia vec, ktorú si sa kedy učil. Pozri sa na to teraz. Ak by si dostal od niekoho  SMS-ku, kde by bolo napísané: miš alebo bilina prinajhoršom midlo, asi by si ho nemal práve za najinteligentnejšieho tvora planéty. To isté si pomyslíš o ľuďoch, ktorí sa snažia napísať svoj koment pod príspevky. Bohužiaľ, ich pravopis je veľakrát hlasnejší ako ich názor. Na iný level to ťahajú aj niektorí študenti našej školy, ktorí stále nevedia na mape ukázať Londýn alebo Paríž. 

Áno, hovorí sa tomu základná inteligencia a je to jedna z vecí, ktoré by mal mať každý.  

                   Druhá vec je, že sa od nás očakáva aj aký-taký všeobecný prehľad. To sú napríklad tie nudné roky, kedy sa vojny začali a skončili, narodenia a úmrtia básnikov (najlepšie aj s ich životopisom) alebo rozmnožovanie rastlín, ktoré budúcich architektov, umelcov možno i predavačov kníh, trápiť nebude.
           Predstav si, že si si nenapísal dátum skončenia druhej svetovej vojny, lebo zazvonilo a tá rozmazaná fotka s hlavami tvojich spolužiakov je nepoužiteľná. Prídeš za mamou a čakáš že taký základ vie, no ona si zapne mobil a začne googliť. Nebola by to síce tretia svetová, ale nepríjemný pocit z neznalosti mamky, ktorá dokončila asi aj vysokú školu, by zostal.

Na
záver pár perličiek od 15 ročných žiakov :

Ja:  Miši, vieš čo znamená hypotéza? 

Miška: Hmm, neviem, ale cítim v tom hrocha.

Učiteľka: Ukáž mi  na mape Temžu.                                                          

Ferko: (uprene s najvážnejším výrazom pozerá na sever Ruska)

Učiteľka: How are  you,  Jožko?                                                                  

Jožko: I am tall and I have brown hair.

Lucka: Ten koniec prvej svetovej si dala ako?                          

Julka: No to som nevedela, tak asi 11.6. 18