Kategória: Odborné témy

Poruchy príjmu potravy – rozhodla som sa písať o tejto téme, lebo sama som mala problémy spojené s poruchou príjmom potravy a, žiaľ, aj mnoho ľudí v mojom okolí. Okrem výkladu a rozboru, spomeniem reálne príbehy ľudí. Nie som odborník, preto odborné vysvetlenia budem vkladať z overených zdrojov. Ak tento článok pomôže čo i len jednej osobe alebo sa čo i len jedna osoba viac zamyslí a možno prehodnotí svoje hodnoty, malo to zmysel. Na základných školách, sa na hodinách biológie učia základy správnej výživy, s ktorou sa spájajú aj poruchy príjmu potravy. Učitelia oboznamujú žiakov o anorexii, bulímii a obezite. Nepreberá sa to však do hĺbky. Všetci o tom hovoria, napriek tomu však mám pocit, že nie tým správnym dostatočným spôsobom. Nie je to problém modernej generácie či internetu. Táto problematika je v našej spoločnosti silno zakorenená a postihuje ženy aj mužov, ako mladých, tak aj starších. Porucha príjmu potravy (PPP) nie je len odmietanie jedla z dôvodu chudnutia alebo pubertálneho rozmaru. Môže sa začať nevinnou túžbou schudnúť niekoľkých nadbytočných kíl, ktorá sa časom vymkne spod kontroly. Ide o vážne život ohrozujúce psychické ochorenie. Poruchy príjmu potravy sa môžu vyskytovať už v rannom detstve, najčastejšie sa však prejavujú v období dospievania medzi 13 a 17 rokom života. Štartujúce faktory môžu byť rôzne, najčastejšie to však bývajú : -trauma spojená s jedlom -šikana -šport a nátlak spoločnosti (gymnastika,balet) -skreslené idéaly -stres -túžba po štíhlejšej postave Príznaky, ktoré sa vyskytujú pri osobách s poruchou príjmu potravy sú odlišné. Nie je to len skreslený pohľad na vlastné telo, okrem toho sa vyskytujú ďaľšie príznaky ako napríklad : -zastavenie alebo nenastúpenie puberty v detskom veku -strata menštruačného cyklu -ťažká podvýživa -poruchy fukncie telesných orgánov -úzkosti či depresia, ktorá sa viaže s izoláciou od spoločnosti Mentálna anorexia Mentálna anorexia – je duševná choroba charakteristická panickým strachom z priberania a z tučnoty, snahou o úmyselné zníženie a udržanie nízkej hmotnosti a skreslenou predstavou o svojom tele a sebe samom. Osoba s mentálnou anorexiou si svoju sebahodnotu zakladá na schopnosti kontrolovať svoje stravovanie a hmotnosť, výrazný je pocit menejcennosti, nedostatočnosti až odporu k samému sebe, a to podčiarkuje silná túžba perfekcionistu – ak nejesť, tak celý deň, ak schudnúť, tak až na kosť. Pretrváva neschopnosť uvedomiť si závažnosť svojho zdravotného stavu a rizík vyplývajúcich z nízkej hmotnosti. Tieto duševné skraty vedia nepekne ovplyvniť sociálny život pacientov. Človek, ktorý trpí mentálnou anorexiou má potrebu stále pozorovať, čo je, kedy a ako. Situáciám spoločného stravovania a jedenia na verejnosti sa vyhýba. Pri jedení prežúva veľmi pomaly a jedlo krája na malé kúsky. V obchode vie stráviť hodiny pozorovaním nutričných tabuliek na obaloch. Príznaky/ dôsledky mentálnej anorexie môžu zahŕňať : -suchá koža -únava -neschopnosť udržať si normálnu hmotnosť -nespavosť -vypadávanie vlasov -nízky krvný tlak – zlyhávanie orgánov a následná smrť Liečba mentálnej anorexie je u každého pacienta iná. Každému pomáha niečo iné a každému liečba trvá iný čas. Niekto sa vie vyliečiť behom pár mesiacov a pre niekoho je to celoživotný problém. Skutočné príbehy (Žena, 19 rokov) Všetko to začalo pred deviatimi rokmi, keď som mala desať. Členovia rodiny mali rýpave poznámky na moju postavu a váhu. Do tohto momentu som neklasifikovala postavy na tučné či chudé. Začala som každý deň cvičiť. V trinástich som presvedčila otca, aby som mohla spolu s ním cvičiť v posilňovni. Do 15 roku života som mala všetko pod kontrolou, no v šestnástich sa to všetko zhoršilo. V lete som každý deň odchádzala z domu okolo obeda a vracala sa v noci. Cez deň som nemala čas na jedlo a keď som prišla domov povedala som si: “Vydržala som celý deň nejesť, nebudem to kaziť.” Takto som fungovala tri mesiace. Jedla som jedno instantné jedlo/šalát za deň alebo každý druhý deň. Prišla som o menštruáciu, vážila som 59 kilo (15kg podváha), vytŕčali mi kosti, veci na mne viseli. Vnímala som to tak? Nie. v mojich očiach som bola stále to malé desaťročné “tučné” dieťa. Chcela som schudnúť viac a viac. Chcela som sa dostať na vysnenú váhu 50 kíl. Počas jesene som ochorela a bola som nútená konzumovať päť jedál denne, aby moje telo mohlo prijímať lieky. Moje telo aj myseľ fungovali z posledného. Trvalo pár mesiacov a bola som znova v zdravej norme. Prešli tri roky a stále mám problém s imunitou aj menštruáciou. Toto obdobie zanechalo následky na mojom fyzickom i duševnom zdraví. Mentálnou anorexiou stále trpím, ale ak ju máte pod kontrolou, viete s ňou žiť. (Muž, 22 rokov) Keď som bol malé dieťa, nevedel som konzumovať jedlo. Problém nebol v tom, žeby som nechcel, moje telo ho nevedelo prijať. Detská psychologička poradila mojim rodičom, aby ma do toho nútili. Násilne mi strkali do úst lyžicu s jedlom a napriek tomu, že ma napínalo, musel som to prehĺtať. Nemohol som nejesť, no táto metóda ma poznačila. Mám dvadsaťdva rokov a vždy keď mám v ústach príbor, je mi na zvracanie. Neviem konzumovať normálne uverené jedlo. Moja strava pozostáva z toastov, sladkostí či slaného. Nechcem takto fungovať. Keď cestujem, chcem ochutnávať národné jedlá, chcem normálne obedovať s priateľmi, ale moje telo odmieta spolupracovať. Od môjho detstva som vystriedal množstvo psychológov. V roku 2019 som bol na hypnóze. Musím priznať, že mi to trochu pomohlo vyrovnať sa s určitými vnútornými problémami, ktoré sú spojené s detstvom, no jesť stále neviem. Trauma vyhráva a ja s ňou neviem bojovať. Navštevujem psychológa a verím, že sa to jedného dňa zmení a môj vzťah s jedlom bude taký, aký má byť. Ak trpíte PPP a sami to neviete zmeniť, vaše okolie vám rado pomôže. Ak sa však bojíte otvoriť priateľom či rodine, existujú online anonymné poradne, ktoré vás radi vypočuujú a nájdu s vami riešenie. poradna@chutzit.sk (ich tel.č. 0800 221 080 a web www.chutzit.sk)

Domov