S naším zvyšujúcim sa vekom sa rovnako tak zvyšujú aj naše náklady. Kedysi nám stačilo pár drobných na sladkosti, žuvačky, či náhodné hračky z trhu. Teraz máme rôzne záľuby, v ktorých ak sa chceme zlepšovať alebo vôbec sa im venovať, sme nepriamo nútení míňať na ne nemalé peniaze. Okrem toho chceme s priateľmi vytvárať zážitky, ktoré často nie sú zadarmo. Na toto všetko zvyčajne rodičovské dotácie nestačia, a tak nemáme inú možnosť ako si nájsť nejaký spôsob privyrobenia.
1. Najviac stabilným spôsobom privyrábania je práca na polovičný úväzok, inak povedané brigáda. Na internete vieme nájsť stovky inzerátov, v ktorých zháňajú pracovníkov v rôznych odvetviach. Na základe našich schopností, skúseností a veku sa síce škála ponúk zužuje, ale stále si vieme niečo vhodné nájsť. Prvá brigáda nebude našou prácou snov, ale každá skúsenosť je dobrá. Netreba mať preto vysoké očakávania, čo sa týka platu alebo podmienok v práci. Rátaj s tým, že budeš robiť menšie a „podradnejšie“ práce, ale od toho predsa vždy boli brigádnici, tak sa nenechaj znechutiť. Vydrž a čakaj na ďalšieho mladšieho a neskúsenejšieho kolegu.
2. Predávanie nepotrebných, no nepoškodených vecí je nestabilný príjem peňazí, ale je to taktiež dobrý spôsob pre študentov. Človek vie na internete predať/kúpiť všetko, preto ak si chceš privyrobiť stačí nafotiť tvoje nenosené nepoškodené kúsky oblečenia, pridať ich na internet a woala! Dôležité je v tomto prípade myslieť na možnosť, že sa ti nepodarí kúsok predať alebo sa ti ho podarí predať až o niekoľko dní či dokonca týždňov. Najcennejšou skúsenosťou bude bezpochyby komunikácia s rôznymi typmi kritikov, ktorí budú chcieť vyjednať cenu na minimum alebo nezaplatiť vôbec nič.
3. Ak ti ide matematika, jazyky alebo vieš hrať na nejaký hudobný nástroj, využi toho. Možno aj v tvojom okolí sú ľudia, ktorí potrebujú pomôcť s predmetmi v škole, ktoré sa sami nevedia naučiť. Doučovateľov je síce veľa (na trhu sú hlavnou konkurenciou sami učitelia), ale mnoho z nich si pýta trhové sumy, takže ak prispôsobíš cenu svojim schopnostiam, ta by nemal byť problém.
4. V prípade, že si zručná osoba plná kreatívnych nápadov, neváhaj a využi to! Vytvor si zadarmo stránku alebo iba profil na sociálnej sieti a predávaj svoje diela. Je jedno či ide o obrazy, keramické výtvory alebo šperky. Prípadne nadviaž spoluprácu s nejakou značkou a pod. Táto práca je len pre skutočných vytrvalcov s obchodnou dušou.
Pri zháňaní práce je možné, že ťa zavolajú aj na nejaký ten pohovor. Kečupová škvrna na tom bielom tričku a arogantný úsmev ala Tony Stark ešte nikomu nepomohol, samozrejme, pokiaľ nie si sám Tony Stark. Takže čisté oblečenie bez zbytočných otvorov a slušné správanie je základ každého pracovného vzťahu. Na záver len môžeme popriať veľa šťastia!
Maturita – formalita
Je obdobie maturít. Študenti na celom území Slovenska sú v núdzovom stave. Minimum spánku, no zato maximum stresu a napätia. Pripravujú sa na písomné aj ústne maturity. V dňoch od 15. do 18. marca 2022 sa overovali ich znalosti zo slovenského jazyka a literatúry, cudzieho jazyka, matematiky a v prípade žiakov maďarskej a ukrajinskej národnosti aj ich materinského jazyka. Tieto znalosti sa preverujú v písomnej forme. Okrem toho ich ešte len bude čakať ústna časť maturitnej skúšky. Každá krajina má svoj školský systém, svoje termíny skúšok a svoje odlišné pravidlá. Sama som nevedela ako to v iných štátoch funguje, respektíve som si mojimi informáciami nebola istá. Z tohto dôvodu som sa spojila so študentami z Talianska a Španielska, ktorí boli veľmi ochotní a s radosťou mi to vysvetlili.
Taliansko
V Taliansku sa záverečné testy nazývajú esame di maturitá.
Na rozdiel od nás, Slovákov, ktorí si v júny užívajú zaslúžený pokoj po stresujúcom období, Talianov to len čaká. Prvá celoštátna skúška, ktorá je na každej škole rovnaká, je 22.júna. Po nej nasleduje hneď na druhý deň skúška, ktorú si každá škola prispôsobuje podľa typu štúdia. Toto však nie je všetko. Ešte ich čaká ústna odpoveď. Predmety v tejto časti si vyberajú študenti sami podľa toho, ako im idú. Kvôli covidu však aj táto časť bola posledné dva roky v písomnej forme. Na to, aby prešli záverečné testy, potrebujú získať aspoň 60 bodov zo 100. Kamaráti, ktorí boli ochotní mi vysvetľovali maturity a opisovali svoje pocity, študovali hudbu. Okrem talianskeho jazyk preto maturovali z teórie hudby, gitary a histórie hudby.
Španielsko
V Španielsku sa záverečné testy nazývajú “Selectividad”. Skladajú sa zo šiestich testov, z toho každý je z iného predmetu. Všetky sú však v písomnej forme a prebiehajú počas troch dňoch. Povinné tri predmety sú dejepis, anglický a španielsky jazyk. Ďalšie tri skúšky závisia od typu štúdia. Rovnako ako my si vyberajú tieto predmety dva roky pred “Selectividad”. Študenti si vyberajú predmety podľa toho, čo chcú študovať na vysokej škole. Kamarátka zo Španielska bola tak ochotná, že mi poslala 15 minútovú hlasovku, z ktorej by sa dal spraviť celý dlhý článok. To sa dozviete možno nabudúce.
Aké je vyhodnotenie? Všetky tri krajiny máme spoločné to, že sa skúšky odlišujú podľa typu štúdia. Každá krajina má však odlišné hodnotenie, minimálny počet bodov/známku či spôsob testovania. Jedno je však jasné. Pre všetkých študentov je to veľká skúška „dospelosti“.
El Día de la Hispanidad
Všetci na našej škole minimálne raz započuli tento názov. Kedysi sa tento sviatok nazýval el Día de la Raza (deň rasy). Oficiálnym sviatkom sa stal v Španielsku v roku 1918, 12.októbra. Teraz však nastáva otázka, či aj vieme, o čo konkrétne ide, a čo vlastne oslavujú.
El Día de la Hispanidad je sviatok, ktorý sa prednostne oslavuje v Španielsku a v Južnej Amerike. Ľudia na týchto územiach sa delia do dvoch skupín. Tí, ktorí sviatok oslavujú a tí, ktorí sa na sviatok pozerajú pokrytecky a pristupujú k nemu rezervovane.
Bola to trochu ahistorická myšlienka zameraná na oslavu hospodárskych väzieb medzi Španielskom a jeho bývalými juhoamerickými kolóniami v čase, keď geopolitické stúpanie.
Spojených štátov bolo v plnom prúde. Presne pre túto myšlienke má sviatok svojich kritikov od úplného začiatku a inak tomu nie je ani dnes! Túto myšlienku podporovali rôzne indigenistické hnutia, ktoré sa formovali naprieč krajinami Južnej Ameriky začiatkom 20. rokov minulého storočia. Rovnako tak aj španielski intelektuáli, ako napríklad Miguel de Unamuno, ktorí ostro vystupovali proti tomuto sviatku.
Počas Frankovej diktatúry bol tento sviatok prepracovaný na myšlienku „Hispanidad“, a teda priamo na španielčinu a nie na rasu. Tento termín bol presadzovaný intelektuálom Ramirom de Maetzu.
Španieli sú známi tým, ako radi oslavujú a užívajú si život. El Día de la Hispanidad nie je výnimkou. Oslavujú ho v celom Španielsku, no najmä v Madride. Nad hlavami im prelietavajú akrobatické lietadlá a v uliciach hrá živá hudba, na ktorú všetci spoločne tancujú. Deti si vyrábajú papierové lodičky, ktorým dávajú rovnaké mená ako dal Krištof Kolombus – Pinta, Niña a najväčšia Santa María. Následne ich deti púšťajú a súťažia, ktorá sa dostane najďalej. Samozrejme, nemôže chýbať vojenský pochod – defilé – s prítomnými predstaviteľmi ministerstva aj s kráľovskou rodinou.
Inak je to v Latinskej Amerike. V Mexiku dodnes tento sviatok nazývajú “el Día de la raza” alebo “folk day”. Zvyčajne sa tento sviatok pripomína obradmi v školách a vládnych zariadeniach, typickými kostýmami a jedlom. Hovorí sa však, že sa už nemá oslavovať a namiesto toho by si ľudia mali pripomínať miestnych predkov. Dokonca zvažujú o zvrhnutí niektorých sôch Krištofa Kolombusa a namiesto toho chcú postaviť hlavu boha Olmeca na počesť starej Olmeckej civilizácie, ktorá žila na území dnešného Mexika.
Zdroje: https://sk.lipsumtech.com/spain-marks-its-national-day-not-everyone-is-celebrating-980410
Vianočný bazár
Tradičný vianočný bazár na našej škole sa aj tento rok konal v posledný deň pred vianočnými prázdninami, t.j. 19.12.2019. Vďaka tejto akcii mohli naši žiaci stráviť predvianočný čas spoločne v príjemnej atmosfére a navyše pomôcť, nakoľko bazár mal charitatívny charakter. Každá trieda si pripravila rôzne veci na predaj, či už v podobe kníh, koláčikov, sviečok, vianočných ozdôb, no predávali sa aj wafle, či rezne. J
Prečo sa učíme aj to, čo nevyužijeme?
Túto otázku sme si položili už asi všetci a niektorí odvážlivci sa už aj opýtali učiteľa. Predpokladám, že odpovede sa nedočkali, alebo si vypočuli niečo ako : „Bez znalosti o Mozartovi sa v živote ťažko uplatníš,“ či, „chémia si ťa počká všade.“ Ty si si asi rovnako ako ostatní bežní žiaci povedal :„Samozrejme, že prvá otázka môjho budúceho zamestnávateľa bude, v ktorom roku sa odohrala vojna medzi Osmanskou ríšou a balkánskymi štátmi a aký bol výsledok…“ No ak sa na to pozrieš objektívne, dáva zmysel, že po nás chcú učitelia nezmysly. Kedysi na základke, v sladkom treťom ročníku, pravdepodobne aj tebe pripadali vybrané slová ako tá najzbytočnejšia vec, ktorú si sa kedy učil. Pozri sa na to teraz. Ak by si dostal od niekoho SMS-ku, kde by bolo napísané: miš alebo bilina prinajhoršom midlo, asi by si ho nemal práve za najinteligentnejšieho tvora planéty. To isté si pomyslíš o ľuďoch, ktorí sa snažia napísať svoj koment pod príspevky. Bohužiaľ, ich pravopis je veľakrát hlasnejší ako ich názor. Na iný level to ťahajú aj niektorí študenti našej školy, ktorí stále nevedia na mape ukázať Londýn alebo Paríž.
Áno, hovorí sa tomu základná inteligencia a je to jedna z vecí, ktoré by mal mať každý.
Druhá vec je, že sa od nás očakáva aj aký-taký všeobecný prehľad. To sú napríklad tie nudné roky, kedy sa vojny začali a skončili, narodenia a úmrtia básnikov (najlepšie aj s ich životopisom) alebo rozmnožovanie rastlín, ktoré budúcich architektov, umelcov možno i predavačov kníh, trápiť nebude.
Predstav si, že si si nenapísal dátum skončenia druhej svetovej vojny, lebo zazvonilo a tá rozmazaná fotka s hlavami tvojich spolužiakov je nepoužiteľná. Prídeš za mamou a čakáš že taký základ vie, no ona si zapne mobil a začne googliť. Nebola by to síce tretia svetová, ale nepríjemný pocit z neznalosti mamky, ktorá dokončila asi aj vysokú školu, by zostal.
Na
záver pár perličiek od 15 ročných žiakov :
Ja: Miši, vieš čo znamená hypotéza?
Miška: Hmm, neviem, ale cítim v tom hrocha.
Učiteľka: Ukáž mi na mape Temžu.
Ferko: (uprene s najvážnejším výrazom pozerá na sever Ruska)
Učiteľka: How are you, Jožko?
Jožko: I am tall and I have brown hair.
Lucka: Ten koniec prvej svetovej si dala ako?
Julka: No to som nevedela, tak asi 11.6. 18