Maturita – formalita

Všetkými dobre známe slovné spojenie. Vravia ho ľudia, ktorí majú maturitu už dávno za sebou, terajším vystresovaným maturantom. Chcú tým poukázať, že i napriek jej obťažnosti i jej dôležitosti (keďže je to jedna z najdôležitejších skúšok nášho života) nie je tak náročná, ako sa na prvý pohľad zdá. Študentom v tomto období len tak niečo nepomôže. Väčšina maturantov je rada, ak sa zobudia bez žalúdočných nevoľností, teplôt, triašky alebo bez iných zdravotných problémov spôsobených stresom. Zažívajú rovnaký stres študenti na odlišných typoch školách alebo takýmito pocitmi si prechádzajú iba maturanti gymnázií? Oslovila som pár kamarátov z rôznych škôl, ktorí mi povedali niečo málo o ich pocitoch a skúsenostiach. Bolo celkom náročné nájsť kamošov, ktorí si pamätali z čoho a ako vôbec zmaturovali. Niektorí to buď až príliš „oslávili“, prešlo pár rokov alebo vďaka Covidu mali tzv. maturitu zadarmo. Umelecká škola Pre ich ľahkú školu a následne prácu, nemôžu ani len očakávať rešpekt od ľudí z „normálnych“ škôl – s takýmto názorom sa stretávajú umelci i v tejto osvietenej dobe. Je štúdium na umeleckej škole prechádzkou ružovou záhradou ? Majú títo študenti primitívnu maturitu, ako si niektorí myslia? Kamarátke, s ktorou som sa o maturitách rozprávala, technológia nepriala. Počítač jej náhodne vygeneroval poradie ako každému, no jej vyšli všetky predmety v jeden deň. Síce je pekné, že bude mať všetko aspoň hneď za sebou, no stres, ktorý prežívala, bol príšerný. Dokonca ani v noci si neoddýchla. Snívalo sa jej o maturitách a o tom, ako to nezvládla. Zaslúžený oddych získala hneď, keď zistila, že zmaturovala. Maturita sa na umeleckej škole delí na technologickú časť – tá pozostáva z dejín výtvarnej kultúry, dejín divadla a televízie, filmu, štylizácie účesov, ekonomiky a technológie. Študenti sa na umeleckej škole musia učiť rovnako ako gymnáziách. Nie je to len vytváranie umeleckých diel, čo tiež často nie je ľahké. Nie každá téma umelcovi sadne a pod časovým tlakom vymýšľať kreatívne nápady je naozaj náročné. . Niekto nemá problém s učením sa histórie a teórie kresby, no nevie dobre pracovať s uhlíkom. Naopak niekto môže ovládať všetky techniky výborne, no nebude schopný vám povedať rozdiel medzi impresionizmom a postimpresionizmom. Študenti na umeleckých školách nie sú o nič menej ako gymnazisti. Gymnázium Zvyčajne si študenti vyberajú predmety, ktoré im celé štúdium išli. Chcú si tým uľahčiť posledné chvíle na strednej škole. Sú tu však medzi nami aj takí, ktorí si vybrali predmety, z ktorých ledva prechádzali. Chcú sa tým dokopať k učeniu. Môj dobrý kamarát nikdy nebral štúdium vážne. Jazyky a predmety, ktoré vedel, že na vysokej škole využije, vyťahoval aspoň na dvojky, ostatné neriešil. Z fyziky mal štvorky, ale napriek tomu sa rozhodol z toho maturovať. Narozdiel od ostatných až chorobne vystresovaných študentov si „spomenul“, že maturuje týždeň pred tým. Aby sa nepovedalo, otvoril knihy a niečo málo sa naučil. Z teoretickej časti si vytiahol otázku, ktorú vedel. Keď mal medzery, bez problémov ich obkecal a vytiahol odpoveď na dva. Písomnú časť, kedy mal vypočítať pár príkladov absolútne nezvládol. Napriek tomu sa mu podarilo zmaturovať na trojku. Spoľahol sa na šťastie, ktoré mu prialo. Nemal zdravotné problémy zo stresu. Pre neho tzv. maturita-formalita naozaj platila. Na obidvoch príkladoch je jasné, že každý má maturitu len takú, akú si ju urobí. Samozrejme, aj pri maximálnej snahe zvládnuť ju na výbornú treba rátať s faktormi, ktoré to vedia parádne zamiešať, a teda vždy záleží len na našom postoji a vyzretosti. Aj preto maturitu nazývame ako prvú skúšku dospelosti.

Najväčší zabijak všetkých čias

Každý z nás máva lepšie a horšie obdobia. Život je skrátka ako horská dráha. Všetci máme stres pre odlišné faktory, ktoré nás často ovplyvnia viac, ako by sme si priali. Najviac však ľudí stresuje strata blízkej osoby, práca/škola, úraz, rozchod/rozvod, napätie v rodine či finančné starosti. Často si za stres môžeme asi aj my sami. Aký je dôvod? Pretože chceme byť niekde inde, než sme, s niekým iným, než sme a mať stále viac, ako máme. Chceme mať všetko, zvládnuť všetko a stihnúť všetko v krátkom čase a na 100 %. A ešte očakávame, že nás všetci budú vždy chváliť a navždy mať radi. Tým, že každý z nás je niečím jedinečný a každému spôsobuje stres niečo iné, tak aj riešenia na stres sú odlišné: niekomu pomôže pohár dobrého čaju a horúci bublinkový kúpeľ, inému si ísť zacvičiť do posilňovne a ďalšiemu pobudnúť úplne sám niekde ďaleko od ľudí a pred zaspaním si prečítať kapitolu z knižky. Vždy je ale potrebné si uvedomiť, že rýchle riešenia sú dočasné, akokoľvek môžu byť na chvíľu prínosné a príjemné. Dôležitejšie pre zvládnutie stresu je dostať sa priamo ku koreňom stresu a tým aj k podstate seba samého. Preto vám v nasledujúcich riadkoch poradím pár tipov, ako sa zbaviť krátkodobého stresu a vyzrieť nad tým dlhodobým. Buďte k sebe úprimní. Buďte úprimní v tom, čo vás naozaj stresuje a trápi. A nielen tu a teraz, ale aj celkovo vo vašom živote. Nech je to čokoľvek, zaslúži si to maximálnu pozornosť a rešpekt, rovnako ako vy sami. A naučte sa byť k sebe úprimní za všetkých okolností! Nebojte sa požiadať o pomoc − svojich kolegov, svojich známych, priateľov, susedov, príbuzných, psychológa, terapeuta, finančného poradcu,… Naučte sa hovoriť NIE. Nenechávajte sa zavaliť ďalšími a ďalšími úlohami. Naučte sa plánovať svoj čas na dnes, na zajtra a na ďalší týždeň. V danom okamihu robte len tú jednu vec − tak, ako najlepšie viete, sústredene a dobre, v pokoji a bez premýšľania o tých ďalších sto veciach, ktoré ešte musíte alebo budete musieť. Buďte na seba naozaj láskaví a dobrí. Majte sa radi a starajte sa o seba. Najlepšie tak, že denne venujete chvíľku času a vedomej pozornosti výhradne sami sebe a každý večer sa pochváľte za čokoľvek, čo sa vám v ten deň podarilo. Jednoducho žite pre prítomnosť! Je naozaj liečivé uvedomiť si, aké dôležité je žiť v prítomnosti. Naša myseľ je vyčerpaná útekmi do minulosti, často a rada sa zaoberá nejakým problémom, neúspechom, zradou, krivdou alebo klamstvom, skrátka niečím nepríjemným. Nestresujte sa pre minulosť, ktorú neviete zmeniť a nestresujte sa pre budúcnosť, ktorú ešte nepoznáte. Jediný čas, ktorý dokážete žiť, je práve teraz. Čo vám  môže ešte so stresom pomôcť? Najmä záľuby, ktoré vás bavia a napĺňajú radosťou. Bylinkový čaj (napr. medovka, ľubovník, levanduľa), pohár dobrého vína, čokoláda s vyšším obsahom kakaa, masáž, joga, cvičenie (americkí vedci tvrdia, že aj 10 min cvičenia nás dokážu nabudiť dobrou a pozitívnou energiou 🙂 ),upratovanie, čas v prírode či s dobrými priateľmi a stále viac známa meditácia. Nič z vyššie uvedeného prosím neberte ako všemocné a nemenné protistresové pravidlá platné rovnako pre všetkých. Naopak. Sami si vyberte, čo je vám najpríjemnejšie a zostavte si vlastný protistresový recept. A keď sa vám podarí sa ho držať, podarí sa vám tiež vrátiť svoje telo, myseľ a srdce do pokoja a rovnováhy. Uvedomte si, že jedine svoj pohľad a svoje vnímanie reality dokážete ovplyvniť, nikdy nie vonkajšie okolnosti.

Láska z inej krajiny

Podľa môjho skromného názoru každý z nás mal alebo stále má internetových priateľov. Takých priateľov, s ktorými ste v kontakte 24/7, zdôverujete sa im s vašimi problémami a starosťami, ale aj s vašimi pokrokmi a radostnými momentmi, no pre veľkú diaľku sa nemôžete stretávať tak často, ako by ste obaja chceli, alebo sa nemôžete stretávať vôbec. V prípade, že ste z odlišných krajín, prichádza viacero problémov. No čo ak ide o lásku na diaľku? Je vôbec rozumné ísť do takéhoto vzťahu? V prvom rade by si mal človek uvedomiť, čo očakáva od vzťahu a od samotného partnera vo všeobecnosti, no ak ide o vzťah na diaľku je to ešte dôležitejšie.


To, či je vzťah na diaľku rozumný nápad, naozaj záleží od jednotlivcov a ťažko sa na to pozerá zo všeobecného uhla pohľadu. V nasledujúcich častiach tohto článku budem písať čisto svoj pohľad na túto tému, s ktorým sa môžete, no nemusíte stotožniť.


Diaľka – samotná diaľka je ten najväčší problém. Ak ide o odlišné časti Slovenska, nie je to až taká veľká prekážka. Nemôžete sa síce vidieť každý deň, ale aj strávený víkend s vašou obľúbenou osobou je viac než dosť. Vlakové lístky nie sú drahé, a tak cestovanie nie je nemožné. Horšie je to v prípade, ak ste z odlišných štátov, ktoré spolu nesusedia. Ceny leteniek sú síce lacnejšie ako kedysi, no pre študentov, ktorí nepracujú alebo zarábajú minimálku, je to dosť. Nájsť si čas, kedy môžete len tak odcestovať je tiež náročné pre školu, prácu a ak nemáte 18 musíte sa na celom výlete dohodnúť s vašimi zákonnými zástupcami a dostať od nich povolenie.


Neschopnosť pomôcť – ak váš partner prežíva ťažké obdobie alebo priamo trpí duševnou poruchou, pocit, že nemôžete byť s ním v najhorších chvíľach, je naozaj stiesňujúci a cítite sa riadne zbytočne. Netreba zabúdať, že sa dá volať a videochatovať, čo stretnutie v realite nenahradí, ale lepšie ako posielať si listy holubmi.
Dôvera – celý vzťah na diaľku je skúška dôvery. Či vy sami dokážete byť verný vašej polovičke alebo pri prvej možnej príležitosti sa neovládnete a ….. Okrem toho je to skúška, či dokážete tak veľmi dôverovať človeku, ktorého ste videli párkrát v živote, v horšom prípade vôbec. Môj osobný názor je, že ak človek veľmi chce, dokáže podvádzať, aj keď býva s partnerom v jednej domácnosti. Diaľka v tom nehrá rolu, ale charakter človeka áno.


Rozmýšľala som pár dní nad výhodami, ktoré prináša vzťah na diaľku, ale prišla som len na jeden. Keď sa vám konečne podarí stretnúť, vážite si ten spoločný moment tak neskutočne, že páry, ktoré sú z rovnakého mesta, to len ťažko dokážu pochopiť. Sú spolu tak často, ako chcú a postupom času ten spoločný čas berú ako samozrejmosť.

Leto – hurá prázdn…práca!

S naším zvyšujúcim sa vekom sa rovnako tak zvyšujú aj naše náklady. Kedysi nám stačilo pár drobných na sladkosti, žuvačky, či náhodné hračky z trhu. Teraz máme rôzne záľuby, v ktorých ak sa chceme zlepšovať alebo vôbec sa im venovať, sme nepriamo nútení míňať na ne nemalé peniaze. Okrem toho chceme s priateľmi vytvárať zážitky, ktoré často nie sú zadarmo. Na toto všetko zvyčajne rodičovské dotácie nestačia, a tak nemáme inú možnosť ako si nájsť nejaký spôsob privyrobenia.
1. Najviac stabilným spôsobom privyrábania je práca na polovičný úväzok, inak povedané brigáda. Na internete vieme nájsť stovky inzerátov, v ktorých zháňajú pracovníkov v rôznych odvetviach. Na základe našich schopností, skúseností a veku sa síce škála ponúk zužuje, ale stále si vieme niečo vhodné nájsť. Prvá brigáda nebude našou prácou snov, ale každá skúsenosť je dobrá. Netreba mať preto vysoké očakávania, čo sa týka platu alebo podmienok v práci. Rátaj s tým, že budeš robiť menšie a „podradnejšie“ práce, ale od toho predsa vždy boli brigádnici, tak sa nenechaj znechutiť. Vydrž a čakaj na ďalšieho mladšieho a neskúsenejšieho kolegu.
2. Predávanie nepotrebných, no nepoškodených vecí je nestabilný príjem peňazí, ale je to taktiež dobrý spôsob pre študentov. Človek vie na internete predať/kúpiť všetko, preto ak si chceš privyrobiť stačí nafotiť tvoje nenosené nepoškodené kúsky oblečenia, pridať ich na internet a woala! Dôležité je v tomto prípade myslieť na možnosť, že sa ti nepodarí kúsok predať alebo sa ti ho podarí predať až o niekoľko dní či dokonca týždňov. Najcennejšou skúsenosťou bude bezpochyby komunikácia s rôznymi typmi kritikov, ktorí budú chcieť vyjednať cenu na minimum alebo nezaplatiť vôbec nič.
3. Ak ti ide matematika, jazyky alebo vieš hrať na nejaký hudobný nástroj, využi toho. Možno aj v tvojom okolí sú ľudia, ktorí potrebujú pomôcť s predmetmi v škole, ktoré sa sami nevedia naučiť. Doučovateľov je síce veľa (na trhu sú hlavnou konkurenciou sami učitelia), ale mnoho z nich si pýta trhové sumy, takže ak prispôsobíš cenu svojim schopnostiam, ta by nemal byť problém.
4. V prípade, že si zručná osoba plná kreatívnych nápadov, neváhaj a využi to! Vytvor si zadarmo stránku alebo iba profil na sociálnej sieti a predávaj svoje diela. Je jedno či ide o obrazy, keramické výtvory alebo šperky. Prípadne nadviaž spoluprácu s nejakou značkou a pod. Táto práca je len pre skutočných vytrvalcov s obchodnou dušou.
Pri zháňaní práce je možné, že ťa zavolajú aj na nejaký ten pohovor. Kečupová škvrna na tom bielom tričku a arogantný úsmev ala Tony Stark ešte nikomu nepomohol, samozrejme, pokiaľ nie si sám Tony Stark. Takže čisté oblečenie bez zbytočných otvorov a slušné správanie je základ každého pracovného vzťahu. Na záver len môžeme popriať veľa šťastia!

Maturita – formalita

Je obdobie maturít. Študenti na celom území Slovenska sú v núdzovom stave. Minimum spánku, no zato maximum stresu a napätia. Pripravujú sa na písomné aj ústne maturity. V dňoch od 15. do 18. marca 2022 sa overovali ich znalosti zo slovenského jazyka a literatúry, cudzieho jazyka, matematiky a v prípade žiakov maďarskej a ukrajinskej národnosti aj ich materinského jazyka. Tieto znalosti sa preverujú v písomnej forme. Okrem toho ich ešte len bude čakať ústna časť maturitnej skúšky. Každá krajina má svoj školský systém, svoje termíny skúšok a svoje odlišné pravidlá. Sama som nevedela ako to v iných štátoch funguje, respektíve som si mojimi informáciami nebola istá. Z tohto dôvodu som sa spojila so študentami z Talianska a Španielska, ktorí boli veľmi ochotní a s radosťou mi to vysvetlili.


Taliansko
V Taliansku sa záverečné testy nazývajú esame di maturitá.
Na rozdiel od nás, Slovákov, ktorí si v júny užívajú zaslúžený pokoj po stresujúcom období, Talianov to len čaká. Prvá celoštátna skúška, ktorá je na každej škole rovnaká, je 22.júna. Po nej nasleduje hneď na druhý deň skúška, ktorú si každá škola prispôsobuje podľa typu štúdia. Toto však nie je všetko. Ešte ich čaká ústna odpoveď. Predmety v tejto časti si vyberajú študenti sami podľa toho, ako im idú. Kvôli covidu však aj táto časť bola posledné dva roky v písomnej forme. Na to, aby prešli záverečné testy, potrebujú získať aspoň 60 bodov zo 100. Kamaráti, ktorí boli ochotní mi vysvetľovali maturity a opisovali svoje pocity, študovali hudbu. Okrem talianskeho jazyk preto maturovali z teórie hudby, gitary a histórie hudby.


Španielsko
V Španielsku sa záverečné testy nazývajú “Selectividad”. Skladajú sa zo šiestich testov, z toho každý je z iného predmetu. Všetky sú však v písomnej forme a prebiehajú počas troch dňoch. Povinné tri predmety sú dejepis, anglický a španielsky jazyk. Ďalšie tri skúšky závisia od typu štúdia. Rovnako ako my si vyberajú tieto predmety dva roky pred “Selectividad”. Študenti si vyberajú predmety podľa toho, čo chcú študovať na vysokej škole. Kamarátka zo Španielska bola tak ochotná, že mi poslala 15 minútovú hlasovku, z ktorej by sa dal spraviť celý dlhý článok. To sa dozviete možno nabudúce.

Aké je vyhodnotenie? Všetky tri krajiny máme spoločné to, že sa skúšky odlišujú podľa typu štúdia. Každá krajina má však odlišné hodnotenie, minimálny počet bodov/známku či spôsob testovania. Jedno je však jasné. Pre všetkých študentov je to veľká skúška „dospelosti“.

El Día de la Hispanidad

Všetci na našej škole minimálne raz započuli tento názov. Kedysi sa tento sviatok nazýval el Día de la Raza (deň rasy). Oficiálnym sviatkom sa stal v Španielsku v roku 1918, 12.októbra. Teraz však nastáva otázka, či aj vieme, o čo konkrétne ide, a čo vlastne oslavujú.


El Día de la Hispanidad je sviatok, ktorý sa prednostne oslavuje v Španielsku a v Južnej Amerike. Ľudia na týchto územiach sa delia do dvoch skupín. Tí, ktorí sviatok oslavujú a tí, ktorí sa na sviatok pozerajú pokrytecky a pristupujú k nemu rezervovane.


Bola to trochu ahistorická myšlienka zameraná na oslavu hospodárskych väzieb medzi Španielskom a jeho bývalými juhoamerickými kolóniami v čase, keď geopolitické stúpanie.


Spojených štátov bolo v plnom prúde. Presne pre túto myšlienke má sviatok svojich kritikov od úplného začiatku a inak tomu nie je ani dnes! Túto myšlienku podporovali rôzne indigenistické hnutia, ktoré sa formovali naprieč krajinami Južnej Ameriky začiatkom 20. rokov minulého storočia. Rovnako tak aj španielski intelektuáli, ako napríklad Miguel de Unamuno, ktorí ostro vystupovali proti tomuto sviatku.


Počas Frankovej diktatúry bol tento sviatok prepracovaný na myšlienku „Hispanidad“, a teda priamo na španielčinu a nie na rasu. Tento termín bol presadzovaný intelektuálom Ramirom de Maetzu.


Španieli sú známi tým, ako radi oslavujú a užívajú si život. El Día de la Hispanidad nie je výnimkou. Oslavujú ho v celom Španielsku, no najmä v Madride. Nad hlavami im prelietavajú akrobatické lietadlá a v uliciach hrá živá hudba, na ktorú všetci spoločne tancujú. Deti si vyrábajú papierové lodičky, ktorým dávajú rovnaké mená ako dal Krištof Kolombus – Pinta, Niña a najväčšia Santa María. Následne ich deti púšťajú a súťažia, ktorá sa dostane najďalej. Samozrejme, nemôže chýbať vojenský pochod – defilé – s prítomnými predstaviteľmi ministerstva aj s kráľovskou rodinou.


Inak je to v Latinskej Amerike. V Mexiku dodnes tento sviatok nazývajú “el Día de la raza” alebo “folk day”. Zvyčajne sa tento sviatok pripomína obradmi v školách a vládnych zariadeniach, typickými kostýmami a jedlom. Hovorí sa však, že sa už nemá oslavovať a namiesto toho by si ľudia mali pripomínať miestnych predkov. Dokonca zvažujú o zvrhnutí niektorých sôch Krištofa Kolombusa a namiesto toho chcú postaviť hlavu boha Olmeca na počesť starej Olmeckej civilizácie, ktorá žila na území dnešného Mexika.

Zdroje: https://sk.lipsumtech.com/spain-marks-its-national-day-not-everyone-is-celebrating-980410

Vianočný bazár

Tradičný vianočný bazár na našej škole sa aj tento rok konal v posledný deň pred vianočnými prázdninami, t.j. 19.12.2019. Vďaka tejto akcii mohli naši žiaci stráviť predvianočný čas spoločne v príjemnej atmosfére a navyše pomôcť, nakoľko bazár mal charitatívny charakter. Každá trieda si pripravila rôzne veci na predaj, či už v podobe kníh, koláčikov, sviečok, vianočných ozdôb, no predávali sa aj wafle, či rezne. J

Prečo sa učíme aj to, čo nevyužijeme?

              Túto otázku sme si položili už asi všetci a niektorí odvážlivci sa už aj opýtali učiteľa. Predpokladám, že odpovede sa nedočkali, alebo si vypočuli niečo ako : „Bez znalosti o Mozartovi sa v živote ťažko uplatníš,“ či, „chémia si ťa počká všade.“  Ty si si asi rovnako ako ostatní bežní žiaci povedal :„Samozrejme, že prvá otázka môjho  budúceho zamestnávateľa bude, v ktorom roku sa odohrala vojna medzi Osmanskou ríšou a balkánskymi štátmi a aký bol výsledok…“ No ak sa na to pozrieš objektívne, dáva zmysel, že po nás chcú učitelia nezmysly. Kedysi na základke, v sladkom treťom ročníku, pravdepodobne aj tebe pripadali vybrané slová ako tá najzbytočnejšia vec, ktorú si sa kedy učil. Pozri sa na to teraz. Ak by si dostal od niekoho  SMS-ku, kde by bolo napísané: miš alebo bilina prinajhoršom midlo, asi by si ho nemal práve za najinteligentnejšieho tvora planéty. To isté si pomyslíš o ľuďoch, ktorí sa snažia napísať svoj koment pod príspevky. Bohužiaľ, ich pravopis je veľakrát hlasnejší ako ich názor. Na iný level to ťahajú aj niektorí študenti našej školy, ktorí stále nevedia na mape ukázať Londýn alebo Paríž. 

Áno, hovorí sa tomu základná inteligencia a je to jedna z vecí, ktoré by mal mať každý.  

                   Druhá vec je, že sa od nás očakáva aj aký-taký všeobecný prehľad. To sú napríklad tie nudné roky, kedy sa vojny začali a skončili, narodenia a úmrtia básnikov (najlepšie aj s ich životopisom) alebo rozmnožovanie rastlín, ktoré budúcich architektov, umelcov možno i predavačov kníh, trápiť nebude.
           Predstav si, že si si nenapísal dátum skončenia druhej svetovej vojny, lebo zazvonilo a tá rozmazaná fotka s hlavami tvojich spolužiakov je nepoužiteľná. Prídeš za mamou a čakáš že taký základ vie, no ona si zapne mobil a začne googliť. Nebola by to síce tretia svetová, ale nepríjemný pocit z neznalosti mamky, ktorá dokončila asi aj vysokú školu, by zostal.

Na
záver pár perličiek od 15 ročných žiakov :

Ja:  Miši, vieš čo znamená hypotéza? 

Miška: Hmm, neviem, ale cítim v tom hrocha.

Učiteľka: Ukáž mi  na mape Temžu.                                                          

Ferko: (uprene s najvážnejším výrazom pozerá na sever Ruska)

Učiteľka: How are  you,  Jožko?                                                                  

Jožko: I am tall and I have brown hair.

Lucka: Ten koniec prvej svetovej si dala ako?                          

Julka: No to som nevedela, tak asi 11.6. 18