Posedenie so Španielmi

Spotify:

Google podcast: https://podcasts.google.com/feed/aHR0cHM6Ly9tZWRpYS5yc3MuY29tL2dmZ2xwb2RjYXN0L2ZlZWQueG1s/episode/MWZhNmQzZmUtZDA1OC00ZmQ4LWFkZWMtZTcxOGVlN2Y5MjM2?sa=X&ved=0CAUQkfYCahcKEwiwhP69r5v7AhUAAAAAHQAAAAAQLA

Beseda s pani psychologičkou

Spotify:

Apple podcast:
https://podcastsconnect.apple.com/my-podcasts/show/gfgl-podcast/dcf24715-6a2b-453d-84e3-fb305d79cf4e/episode/02-rozhovor-so-%C5%A1kolskou-psychologi%C4%8Dkou-pani-dagmar-kub%C3%AD%C4%8Dkovou/83a0e9de-a236-4c5d-9bca-e822808e777f

Google podcast: https://podcasts.google.com/feed/aHR0cHM6Ly9tZWRpYS5yc3MuY29tL2dmZ2xwb2RjYXN0L2ZlZWQueG1s?sa=X&ved=2ahUKEwiLprrizYb3AhVni_0HHQVhC1cQ9sEGegQIARAC

Erasmus

Spotify:

Apple podcast:
https://podcastsconnect.apple.com/my-podcasts/show/gfgl-podcast/dcf24715-6a2b-453d-84e3-fb305d79cf4e/episode/03-erasmus-a-v%C5%A1etko-%C4%8Do-o-%C5%88om-potrebujete-vedie%C5%A5/3fcd583c-5769-4703-9bb3-a1816c2780d5

Google podcast: https://podcasts.google.com/feed/aHR0cHM6Ly9tZWRpYS5yc3MuY29tL2dmZ2xwb2RjYXN0L2ZlZWQueG1s/episode/OWFjODA2OGYtMjU5NC00NzhlLTk3YjItYTg1NzBkNGY1ODI2?sa=X&ved=0CAUQkfYCahcKEwjwxfW2u9T4AhUAAAAAHQAAAAAQLA

RSS:
https://media.rss.com/gfglpodcast/feed.xml

Medzinárodný deň detí

MDD venované téme "Duševné zdravie".

Školská žiacka rada sa tento rok rozhodla v spolupráci s našou školskou psychologičkou vytvoriť program, v ktorom sa žiaci GFGL budú zaoberať témou stres a duševné zdravie.

Program

Celý deň bol rozdelený do niekoľkých blokov, v ktorých sme si mali uvedomiť pôvod stresu, spôsob bojovania proti nemu a tiež jeho význam v našich životoch. Okrem toho sme sa mohli vyblázniť pri súťažení na drakoch a hľadaní indícií po celej škole na vyriešenie tajničky. V závere programu sme mohli všetky nadobudnuté vedomosti a naše pocity umelecky stvárniť na plagáte. Po dlhom čase sme zažili pohodový deň, ktorý sme mohli stráviť ako kolektív a vytvoriť spolu niečo pekné. 

Naša škola sa už dlhodobo zúčastňuje novinárskej súťaže „Mladý novinár“. Tento rok Vám prinášame náhľad na niekoľko hodinovú poctivú prácu našich študentov. Táto kreatívna súťaž nás vždy presvedčí, že žurnalistika nie je ľahký odbor a vyžaduje si precízny prístup k spracovaniu informácií. Tohtoročná téma: „Safari v meste“

Pod pojmom safari si pravdepodobne väčšina z nás predstaví prírodné prostredie najteplejšieho kontinentu – Afriky. No aj napriek stereotypu, ktorý sme si vytvorili, safari môžeme objaviť aj v tzv. ,,betónových džungliach“.

Ulicu chápeme ako domov pre rôzne zvieratá. Určité druhy ju považujú za svoje prirodzené teritórium a sú jej prispôsobené. Okrem zvierat, ktoré sú zvyknuté na „betónovú džungľu“ ako napríklad labute, veveričky alebo holuby sa nachádzajú v uliciach aj zvieratá, ktoré nemali na výber. Sú to najmä psy a mačky, ktoré ľudia kupujú ako darčeky svojim deťom i napriek zákonu, ktorý to zakazuje.

Tomu sa teda vraví divočina!
Každý v tejto modernej dobe je dostatočne informovaný o problémoch spojenými s rúbaním lesov. Bratislavské lesy napriek tomuto faktu nespadajú pod kritický stupeň. Lesy nie sú len zdrojom dreva, ale v prvom rade predstavujú domov pre rôzne živočíchy. Smutným faktom je to, že sú nútené opustiť svoje prirodzené prostredie. Živým príkladom boli nečakaní hostia ,diviaci, ktorí navštívili hlavné mesto v stredu 10.2.2021, kedy sa pretekali s električkou v bratislavskej časti Karlova Ves. Aj navzdory tomu, že to väčšina obyvateľov nepovažuje za problematiku, bolo by potrebné to riešiť.
Na túto problematiku sme sa pýtali aj Nikoly Jackuliakovej, ktorá pracuje v organizácii pre pomoc zvieratám, Zvierací Ombudsman . Táto organizácia sa zaoberá hlavne spoločenskými zvieratami, ale aj zastrelenými či zrazenými srnkami. Je potrebné dávať veľký pozor na lesných cestách kvôli vysokej pohyblivosti divej zvery. Je dôležité naučiť sa, ako ich dostať späť do ich prostredia bez toho, aby sme im ublížili.

Ako môžem pomôcť?

– Zvierací Ombudsman je otvorený všetkým vekovým kategóriám. „Toto nie je práca, ale poslanie,“ odkazuje Nikola Jackuliaková. Je to práca pre ľudí, ktorí majú pozitívny vzťah k zvieratám a prírode.
– Je mnoho charít, ktoré organizujú zbierku pre zvieratá. Nutnosťou býva overiť si daný zdroj, aby ste neposlali peniaze falošnej charite.

Ohľaduplnosť na prvom mieste!
Niekedy je menej viac. Už od malička sa učíme vnímať svoje okolie. Príkladom sú deti, ktoré preberajú informácie od rodičov, či starých rodičov. Tí, ich učia ohľaduplnosti voči ostatným. Bohužiaľ, niekedy si neuvedomujeme, že naša ,,pomoc“ nemusí byť vždy prospešná. Je potrebné sa odnaučiť (zlo)zvyky, ktorými sa podvedome riadime. Ich hladkanie nepôsobí negatívne, no mali by sme sa to odnaučiť, pre dobro zvierat i to naše. Pre náš pach ich nemusia prijať späť do svorky. Od narodenia sú totižto zvyknutí žiť v skupine, a keďže sú zrazu odkázaní sami na seba, neprežijú. Pre nás je rizikom napríklad besnota, ktorú veľa druhov prenáša.

Z mláky do kaluže.

Ako už bolo spomenuté v predchádzajúcom článku, ľudská pomoc nemusí byť vždy len prospešná. Týmto chceme nadviazať na ďalšiu problematiku, ktorá viac škodí ako pomáha. Kŕmenie nám dáva pocit prospešnosti, no zvieraciemu organizmu ľudská potrava ubližuje. Zvierací organizmus nie je na ľudskú potravu zvyknutý. Je chemicky spracovaná a ich potrava je
prírodná. Preto ich ťažko spracúvajú, môžu ochorieť a chorobe podľahnúť. Pomáhať sa preto dá aj inak. Zvieracie útulky či zoologické záhrady majú nedostatok finančných prostriedkov na kúpu potravy a preto by sme mohli skúsiť pomáhať aj inak, úspešnejšie.
Krídla poznania

Bratislavský úlet

Každoročne sme svedkami putovania vtákov nad hlavným mestom- Bratislavou. V tomto období môžeme spozorovať rôzne druhy vtákov ako napríklad bociany, husi, pinky atď. Ponad Dunaj sa v tvare „V“ presúvajú do teplých krajín za lepšími podmienkami. Z belasej pokojnej oblohy sa stane nebeská nekonečná púť.

Pozorovanie ako psycho-hygiena?

Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, ako môže vtáctvo pôsobiť na ľudskú psychiku? Podľa vyštudovaného environmentalistu a ornitológa Mgr. Jána Dobšoviča z prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave, spolunažívanie s vtáctvom pozitívne pôsobí na ľudskú myseľ. Príroda vo všeobecnosti pomáha na relaxáciu a odreagovanie sa

Pýtali sme sa občanov hlavného mesta Slovenska na ich názor.😊

– Chodievate do prírody, aký k nej máte vzťah?
,,Prírodu milujem, cítim sa v nej sama sebou. Rada utekám do neďalekých lesov Bratislavy, v ktorých spoločne s mojím najlepším priateľom psíkom (Bobíkom), zabúdam na každodenný stres.“ ,(Lívia, 47 rokov, profesorka na VŠ).
,,Prírodu beriem pozitívne, no často ju nenavštevujem kvôli školy a práci. Za rok sa mi do nej podarí ísť maximálne päťkrát, ale keď už v nej som, využijem každý moment naplno.“ (Janka, 31 rokov, študentka práva).


– Veríte v to, že pozorovanie vtáctva má pozitívny vplyv na ľudskú myseľ?
,,Úprimne mňa to osobne dosť vyrušuje, ale na každého pôsobí niečo iné. Rád počúvam hudbu a pozerám na západ slnka.“ (Oliver, 24 rokov, študent informatiky).
,,Áno, vo voľnom čase sa venujem aj literatúre, v ktorej ich aj spomínam. No popravde som si ich začal všímať až v dôchodkovom veku, pretože mám čas na všetko. (smeje sa)“. (Pavol, 72 rokov, dôchodca).


– Skúšali ste niekedy pozorovať vtákov?
,, Keď som v prírode viac sa zameriavam na celkovú scenériu, než na malé prvky. (Maja, 42 rokov, dcéra). Už si to asi nepamätá, ale keď mala okolo 10 rokov, chodievali sme na neďalekú rozhľadňu pozorovať okolitý svet. – Používali ste na to nejaký prostriedok?- ,, Samozrejme predsa ďalekohľad.“ (smeje sa). (Jozef, 79 rokov, otec).


REDAKČNÁ RADA: Nina Grygarová, Nina Alexandra Fedáková, Lenka Kadlíčková, Nina Svobodová

Erasmus – návšteva Instanbulu

21.novembra sa mne a ďalším trom dievčatám z našej školy naskytla príležitosť, za ktorú sme všetky do dnešného dňa veľmi vďačné. Akú príležitosť mám na mysli? Mám na mysli týždeň strávený v Istanbule s našimi troma profesorkami. Samozrejme, to nebolo len tak. Tri týždne (a nielen tie) pred odletom boli pre nás všetky veľmi stresujúce, až priam vyčerpávajúce. Okrem učenia a pripravovania sa na písomné či ústne skúšania sme všetky pracovali na prezentáciách. Zháňali sme vhodné materiály, s pani profesorkami sme dolaďovali posledné chybičky krásy  a my samé sme sa doma na všetko psychicky pripravovali, aby sme to bez problémov zvládli. Nebude prekvapením, keď napíšem, že sme to všetky zvládli naozaj dobre. Všetky prezentácie sme odprezentovali hneď prvý deň, v pondelok, a tak zvyšné dni sme spoznávali nové mesto, novú kultúru a vytvárali nové dobré priateľstvá bez žiadneho stresu.

Po pondelku nás očakával utorok a s ním celodenný výlet do centra mesta. Prvá zastávka bola v Sultanahmet, čo je mestská časť, v ktorej sme navštívili Hagia Sofia. Hagia Sofia bola postavená a slúžila ako kostol, neskôr ako mešita a teraz slúži ako múzeum vystavujúce byzantské mozaiky. Pre nariadenia sme, bohužiaľ, nemohli navštíviť samotné múzeum. Okrem Hagia Sofia sme navštívili aj Modrú mešitu. Po návštevach týchto dvoch miest nás čakala dvojhodinová pauza v Grand Bazaar Suleymaniye. Grand Bazaar Suleymaniye je naozaj veľký trh, kde sme mali možnosť ísť na obed alebo si nakúpiť darčeky pre nás alebo našu rodinu. Po pauze sme sa všetci znova stretli a naše kroky mierili k Mešite sultána Ahmeda. Všetci sme však najprv tridsať minút rešpektujúc iné náboženstvo čakali pokiaľ im neskončila modlitba. Zatiaľ sme obdivovali vonkajšiu architektúru mešity a skrývali sa pred dažďom, ktorý sa nám celý výlet snažil bezúspešne našu dobrú náladu prekaziť. I napriek tomu, že väčšina z nás bola premočená a studený vietor nám nepomáhal, sa nám zachovali úsmevy na tvári.

V stredu sme sa znova všetci stretli o deviatej ráno v škole. Čakala nás dvojhodinová cesta autobusom. Niektorí dospávali nedostatočný spánok, iní počúvali hudbu a trávili čas s novými priateľmi. Z okien autobusov sme mali možnosť vidieť, aký je život v Istanbule.Po dlhšej ceste sme sa ocitli v krásnej židovskej časti Balat, ktorá sa nachádza na západnom brehu Zlatého rohu. Tu sme mali šancu vidieť rôznorodú architektúru, ktorá zaujala mnohých z nás a neobišli sme sa bez fotiek. Atypické výrazné farby robili prijémné pozadie na fotkách. Celý deň sme chodili po meste. Počúvali výklad o mešitách, o kultúre a dokonca jeden miestny obyvateľ sa s nami podelil o rozdieľoch medzi tunajším islámom a islámom v arabských krajinách. Tu sme taktiež mali dve-tri voľné hodiny na kávu,obed či nakupovanie. Každý deň sme sa rozdelili na skupinky (vždy boli iné), a tak sme spoločne chodili na obedy. Vždy sme mali nejaké tradičné jedlo, ktoré bolo naozaj chutné, no pre ľudí, ktorí nie sú fanúšikmi štiplavého jedla, by ich koreniny mohli byť problémom. Taktiež vegetariáni či vegáni by sa na tržniciach veľmi nenajedli. Dokonca aj niektoré dezerty sú z kuracieho mäsa. Viem, znie to divne, ale ochutnala som dezert pripomínajúci vanilkový puding, ktorý bol údajne z kuracieho mäsa a vôbec to tam nebolo cítiť. Na môj vkus ich dezerty sú celkovo presladené, preto k nim odporúčam tradičné bylinkové čaje alebo typickú horkú tureckú kávu. Po náročnom chodení väčšina z nás cestu domov v autobuse prespala.

Vo štvrtok ako každý deň sme sa všetci stretli ráno o deviatej v škole. Po necelej hodine čakania na posledných žiakov a profesorov, sme sa rozdelili do dvoch autobusov a vyrazili na celodenný výlet do Ortakoy, kde bola prvá zastávka. Je to nábrežné námestie, kde sme mali možnosť vidieť Buyuk Mecidiye mešitu (bohužiaľ len z vonka). Zo súše bol krásny pohľad, no z ľode ešte krajší. Mali sme hodinovú plavbu ľoďou, z ktorej sa nám vyskytol naozaj krásny a jedinečný pohľad na Istanbul. Po plavbe sme mali len tridsať minutovú pauzu na trhy, v ktorých sme zas a znova mali možnosť nakúpiť si to, po čom naše srdce túžilo. Po pauze sme sa všetci stretli a šli autobusmi na ďalšie miesto, do centra Istanbulu, kde sme mali pár voľných hodín. Väčšina z nás šla na obed, kávu a následne na nákupy. Také bežné poflakovanie sa s kamarátmi v meste. Všetci sme sa stretli pri jednej prestížnej škole, odkiaľ sme išli k veži Galata. Mali sme to šťastie, že sme mohli ísť na jej samotný vrch a nebudem vám klamať, že to bol naozaj veľký zážitok. Všetci sme vedeli, že Istanbul je veľké mesto, no veľmi si to neuvedomujete, keď ste v ňom, ale ak sa dostanete na samý vrch veže a nevidíte zo žiadnej strany koniec mesta, až vtedy si uvedomíte, ako ohromne veľké je. Akurát bol západ slnka, takže to k úžasnej atmosfére len pomohlo. Odtiaľ sme išli do Eminonu, čo je prístavna časť so známymi trhmi, kde sme mali hodinku voľnú na nákupy a po nej nás čakala len dvojhodinová cesta domov autobusmi.

Piatok bol pre väčšinu z nás naozaj pochmúrny od rána. Nikto z nás nebol psychicky pripravení opustiť toto čarovné mesto s tak príjemnou atmosférou a naozaj dobrými ľuďmi, no povedali sme si, že smútok necháme na neskôr. Doobedie sme strávili spoločenskými aktivitami na upevnenie vzťahov, po nich sme mali dve-tri hodinky na prípravu International obedu a okrem toho sme mali možnosť ísť von spoznať okolie školy, ísť na kávu alebo sa len tak prejsť. Všetci sme boli hladní a veľmi sme sa tešili na obed. Rodičia tureckých študentov pripravili varené jedlá, ktoré mne osobne najviac chutili. Ostatné krajiny (Nóri,Španieli a tiež my Slováci) sme doniesli len sladké a slané pochutiny. Po obede nás čakala párty, kde sme si všetci spoločne (aj s našimi profesorkami) zatancovali, odovzdali certifikáty,darčeky a strávili posledné spoločné chvíle.

Aké mám pocity z tejto skúsenosti? Slovami nie je možné opísať, ako veľmi som vďačná, že som mohla ísť do Istanbulu, spoznať tak štedrých a dobrých ľudí. Za samú seba viem povedať, že som v Istanbule nebola poslednýkrát a určite pri prvej možnej príležitosti tam budem priam utekať.


Za celý týždeň som sa necítila ani raz nepríjemne či ohrozene, ako by som sa podľa médií mala cítiť. Program Erasmus nám nepomáha len v zlepšovaní sa v jazykových znalostiach, ale pomáha nám aj stať sa lepšími ľuďmi ako takými. Ukazuje nám, že nie je dôležité z akej krajiny pochádzame, či akú máme farbu pleti,, ale o myslenie a pohľad na svet. Všetci sme si to spoločne len potvrdili. Máme to šťastie, že vďaka tejto dobe vieme byť stále v kontakte aj napriek tomu, že sme od seba niekoľko stoviek kilometrov od seba.

Deň vojnových veteránov

Každý rok 11.11 sa v krajinách, ktoré boli postihnuté vojnou koná verejná zbierka na počesť vojnových veteránov. Aj tento rok sa žiaci z našej školy zapojili do dobrovoľníckej akcie, kde od rána zbierali finančný príspevok v uliciach Starého mesta. Tento deň je venovaný všetkým, ktorý bojovali v 2. svetovej vojne a pripomíname si ním aj ukončenie 1. svetovej vojny. Vďaka tejto zbierke, ktorú organizuje Post Bellum sa nahrajú príbehy pamätníkov, bude sa na školách viac učiť o našej minulosti a spomienky pamätníkov a ich odkazy sa dostanú viac do povedomia. Mnohí pamätníci majú viac ako 90 rokov a hrozí, že nestihnú svoje príbehy vypovedať. Symbolom veteránov je vlčí mak. Červené kvety vo vojnovej dobe pokrývali hroby padlých vojakov na západnom fronte. Pripnutím symbolického kvetu si ľudia pripomínajú hrdinstvo vojakov a vzdávajú im úctu.

Zdroje

Deň vojnových veteránov

Verejná zbierka: Deň vojnových veteránov

11. novembra si pripomíname Deň vojnových veteránov

Súťažíme doma!

   Aj napriek tomu, že väčšina z nás len vysedáva doma pred počítačom, stále sa na našej škole nájdu aj takí, ktorí si povedali, že je to len zmena prostredia. Vďaka zapáleným učiteľom a úžasným študentom, ktorí si dokázali nájsť motiváciu, sme sa opäť zúčastnili na známej recitačnej súťaži Hviezdoslavov Kubín 2021.

    Súťažiaci tentokrát nerecitovali priamo pred porotou, čo nás veľmi mrzelo, ale svoje výstupy nahrávali na video a následne ich posielali. Pre niekoho trochu neosobné a pre iných dobrý spôsob, ako sa vyhnúť nadmernému stresu. V každom prípade naši žiaci to zvládli výborne! pogratulovať Laure Jámbor (P.A) za krásne 3. miesto a poďakovať za úspešnú reprezentáciu našej školy.

    Taktiež by sme radi poďakovali za účasť všetkým našim žiakom, ktorí boli rovnako výborní a tešíme sa na ich ďalšie recitácie. Každý rok sa presviedčame, že na našej škole je množstvo mladých talentov! Ďakujeme!