Autor market maker

Publikované

Trh s bielym mäsom

Trh
S
Bielym
mäSOM

Ilegálna aktivita, ktorú má na svedomí jedinec alebo celá zločinecká skupina. Ide o jedno z najvážnejších porušovaní ľudských práv - zneužívanie osôb na vlastné obohacovanie proti ich vôli. Tento druh nelegálnej činnosti popri obchode so zbraňami a drogami patrí medzi najvýnosnejšie a najrýchlejšie rastúce. Rozvíja sa technika a doba, s ktorými napredujú dopredu aj nové formy nelegálneho obchodu, čo sťažuje prácu polícii a vyšetrovateľom.

Sexuálne vykorisťovanie je najčastejšia forma obchodu s ľuďmi, pri ktorom využívajú osobu proti jej vôli k sexuálnym aktivitám za účelom získania financií. Obeťami sú najmä ženy a deti. Samozrejme, sú obeťami aj muži, no z celkového počtu tvoria len 20 %. Inak je to v Afganistane a na Srí Lanke, kde sú obeťami oveľa častejšie muži než ženy. Častý spôsob nájdenia obete a získania jej plnej dôvery je predstieranie romantického vzťahu. Niekedy partner je aj jej pasákom alebo len “pomocníkom”; ktorý vyhľadáva ženy a následne ich predá pasákom. Ak sú vo vzťahu s obeťou, vydierajú ju psychicky “ak ma miluješ spravíš to”. Keď však spolu netvoria pár (stáva sa to, samozrejme, aj keď je páchateľ partnerom obete) obeť fyzicky týrajú. Obeť nemá prístup ku svojim dokladom ani zarobeným peniazom, prišla o všetky ľudské práva. Nemá dôveru v políciu či iné orgány, pôsobí vystrašene, nervózne a úzkostlivo. S obeťami v modernej dobe prichádzajú do kontaktu cez sociálne siete. Vypytujú sa veľa otázok o vás, no o sebe nič nehovoria. Vďaka daru internetu môžu byť, kým chcú. To im hrá do kariet a s radosťou to využívajú. Treba byť ostražitý a pozorný, aby sme sa vyhli situáciám, ktoré môžu skončiť veľmi tragicky.

Romana mala 19 rokov. Nemala peniaze, ani kde bývať, a tak jej sesternica s jej priateľom ponúkli bývanie u nich. Zo sna ju hneď prebudila facka od reality, kedy Romanina sesternica povedala, že musí prispievať a keď nemá prácu, bude prostitútkou. Romana bola v novom meste, nikoho a nič nepoznala, a tak i napriek jej znechuteniu súhlasila. Spravili jej erotické fotky, ktoré pridali na profil aj s ponukou služieb spolu s ich cenami. Neskôr ju poslali, nech sa predáva na ulici. Kontrolovali ju cez mobil alebo zo vzdialene zaparkovaného auta. Z peňazí Romana nevidela ani cent. Nemala sociálny život, mohla sa stretávať a komunikovať iba s jej klientmi. Keď odmietla, bili ju, fackovali, kopali alebo oblievali studenou vodou. Nemožno zabudnúť na psychické vydieranie a vyhrážanie sa. Niekoľkokrát sa pokúsila utiecť. Po každom neúspešnom pokuse prišli tvrdšie tresty. Romana je však jedna z mála, ktorej sa podarilo nakoniec utiecť. Jej sesternica s priateľom dostali 4 a 5 rokov nepodmienečného väzenia. Teraz mám na vás otázku. Je to dostatočný trest za mesiace ponižovania, ubližovania na fyzickom a psychickom zdraví, ktoré zanechali doživotné stopy?

Trusted

Publikované

Posedenie so Španielmi

Spotify:

Google podcast: https://podcasts.google.com/feed/aHR0cHM6Ly9tZWRpYS5yc3MuY29tL2dmZ2xwb2RjYXN0L2ZlZWQueG1s/episode/MWZhNmQzZmUtZDA1OC00ZmQ4LWFkZWMtZTcxOGVlN2Y5MjM2?sa=X&ved=0CAUQkfYCahcKEwiwhP69r5v7AhUAAAAAHQAAAAAQLA

Publikované

Beseda s pani psychologičkou

Spotify:

Apple podcast:
https://podcastsconnect.apple.com/my-podcasts/show/gfgl-podcast/dcf24715-6a2b-453d-84e3-fb305d79cf4e/episode/02-rozhovor-so-%C5%A1kolskou-psychologi%C4%8Dkou-pani-dagmar-kub%C3%AD%C4%8Dkovou/83a0e9de-a236-4c5d-9bca-e822808e777f

Google podcast: https://podcasts.google.com/feed/aHR0cHM6Ly9tZWRpYS5yc3MuY29tL2dmZ2xwb2RjYXN0L2ZlZWQueG1s?sa=X&ved=2ahUKEwiLprrizYb3AhVni_0HHQVhC1cQ9sEGegQIARAC

Publikované

Erasmus

Spotify:

Apple podcast:
https://podcastsconnect.apple.com/my-podcasts/show/gfgl-podcast/dcf24715-6a2b-453d-84e3-fb305d79cf4e/episode/03-erasmus-a-v%C5%A1etko-%C4%8Do-o-%C5%88om-potrebujete-vedie%C5%A5/3fcd583c-5769-4703-9bb3-a1816c2780d5

Google podcast: https://podcasts.google.com/feed/aHR0cHM6Ly9tZWRpYS5yc3MuY29tL2dmZ2xwb2RjYXN0L2ZlZWQueG1s/episode/OWFjODA2OGYtMjU5NC00NzhlLTk3YjItYTg1NzBkNGY1ODI2?sa=X&ved=0CAUQkfYCahcKEwjwxfW2u9T4AhUAAAAAHQAAAAAQLA

RSS:
https://media.rss.com/gfglpodcast/feed.xml

Publikované

Maturita – formalita

Všetkými dobre známe slovné spojenie. Vravia ho ľudia, ktorí majú maturitu už dávno za sebou, terajším vystresovaným maturantom. Chcú tým poukázať, že i napriek jej obťažnosti i jej dôležitosti (keďže je to jedna z najdôležitejších skúšok nášho života) nie je tak náročná, ako sa na prvý pohľad zdá. Študentom v tomto období len tak niečo nepomôže. Väčšina maturantov je rada, ak sa zobudia bez žalúdočných nevoľností, teplôt, triašky alebo bez iných zdravotných problémov spôsobených stresom. Zažívajú rovnaký stres študenti na odlišných typoch školách alebo takýmito pocitmi si prechádzajú iba maturanti gymnázií? Oslovila som pár kamarátov z rôznych škôl, ktorí mi povedali niečo málo o ich pocitoch a skúsenostiach. Bolo celkom náročné nájsť kamošov, ktorí si pamätali z čoho a ako vôbec zmaturovali. Niektorí to buď až príliš „oslávili“, prešlo pár rokov alebo vďaka Covidu mali tzv. maturitu zadarmo. Umelecká škola Pre ich ľahkú školu a následne prácu, nemôžu ani len očakávať rešpekt od ľudí z „normálnych“ škôl – s takýmto názorom sa stretávajú umelci i v tejto osvietenej dobe. Je štúdium na umeleckej škole prechádzkou ružovou záhradou ? Majú títo študenti primitívnu maturitu, ako si niektorí myslia? Kamarátke, s ktorou som sa o maturitách rozprávala, technológia nepriala. Počítač jej náhodne vygeneroval poradie ako každému, no jej vyšli všetky predmety v jeden deň. Síce je pekné, že bude mať všetko aspoň hneď za sebou, no stres, ktorý prežívala, bol príšerný. Dokonca ani v noci si neoddýchla. Snívalo sa jej o maturitách a o tom, ako to nezvládla. Zaslúžený oddych získala hneď, keď zistila, že zmaturovala. Maturita sa na umeleckej škole delí na technologickú časť – tá pozostáva z dejín výtvarnej kultúry, dejín divadla a televízie, filmu, štylizácie účesov, ekonomiky a technológie. Študenti sa na umeleckej škole musia učiť rovnako ako gymnáziách. Nie je to len vytváranie umeleckých diel, čo tiež často nie je ľahké. Nie každá téma umelcovi sadne a pod časovým tlakom vymýšľať kreatívne nápady je naozaj náročné. . Niekto nemá problém s učením sa histórie a teórie kresby, no nevie dobre pracovať s uhlíkom. Naopak niekto môže ovládať všetky techniky výborne, no nebude schopný vám povedať rozdiel medzi impresionizmom a postimpresionizmom. Študenti na umeleckých školách nie sú o nič menej ako gymnazisti. Gymnázium Zvyčajne si študenti vyberajú predmety, ktoré im celé štúdium išli. Chcú si tým uľahčiť posledné chvíle na strednej škole. Sú tu však medzi nami aj takí, ktorí si vybrali predmety, z ktorých ledva prechádzali. Chcú sa tým dokopať k učeniu. Môj dobrý kamarát nikdy nebral štúdium vážne. Jazyky a predmety, ktoré vedel, že na vysokej škole využije, vyťahoval aspoň na dvojky, ostatné neriešil. Z fyziky mal štvorky, ale napriek tomu sa rozhodol z toho maturovať. Narozdiel od ostatných až chorobne vystresovaných študentov si „spomenul“, že maturuje týždeň pred tým. Aby sa nepovedalo, otvoril knihy a niečo málo sa naučil. Z teoretickej časti si vytiahol otázku, ktorú vedel. Keď mal medzery, bez problémov ich obkecal a vytiahol odpoveď na dva. Písomnú časť, kedy mal vypočítať pár príkladov absolútne nezvládol. Napriek tomu sa mu podarilo zmaturovať na trojku. Spoľahol sa na šťastie, ktoré mu prialo. Nemal zdravotné problémy zo stresu. Pre neho tzv. maturita-formalita naozaj platila. Na obidvoch príkladoch je jasné, že každý má maturitu len takú, akú si ju urobí. Samozrejme, aj pri maximálnej snahe zvládnuť ju na výbornú treba rátať s faktormi, ktoré to vedia parádne zamiešať, a teda vždy záleží len na našom postoji a vyzretosti. Aj preto maturitu nazývame ako prvú skúšku dospelosti.
Publikované

Medzinárodný deň detí

  • Po dvoch rokoch sme sa konečne mohli vyblázniť počas jedného z najkrajších dní venovaných nášmu detstvu!

MDD venované téme "Duševné zdravie".

Školská žiacka rada sa tento rok rozhodla v spolupráci s našou školskou psychologičkou vytvoriť program, v ktorom sa žiaci GFGL budú zaoberať témou stres a duševné zdravie.

Program

Celý deň bol rozdelený do niekoľkých blokov, v ktorých sme si mali uvedomiť pôvod stresu, spôsob bojovania proti nemu a tiež jeho význam v našich životoch. Okrem toho sme sa mohli vyblázniť pri súťažení na drakoch a hľadaní indícií po celej škole na vyriešenie tajničky. V závere programu sme mohli všetky nadobudnuté vedomosti a naše pocity umelecky stvárniť na plagáte. Po dlhom čase sme zažili pohodový deň, ktorý sme mohli stráviť ako kolektív a vytvoriť spolu niečo pekné. 

Publikované

Najväčší zabijak všetkých čias

Každý z nás máva lepšie a horšie obdobia. Život je skrátka ako horská dráha. Všetci máme stres pre odlišné faktory, ktoré nás často ovplyvnia viac, ako by sme si priali. Najviac však ľudí stresuje strata blízkej osoby, práca/škola, úraz, rozchod/rozvod, napätie v rodine či finančné starosti. Často si za stres môžeme asi aj my sami. Aký je dôvod? Pretože chceme byť niekde inde, než sme, s niekým iným, než sme a mať stále viac, ako máme. Chceme mať všetko, zvládnuť všetko a stihnúť všetko v krátkom čase a na 100 %. A ešte očakávame, že nás všetci budú vždy chváliť a navždy mať radi. Tým, že každý z nás je niečím jedinečný a každému spôsobuje stres niečo iné, tak aj riešenia na stres sú odlišné: niekomu pomôže pohár dobrého čaju a horúci bublinkový kúpeľ, inému si ísť zacvičiť do posilňovne a ďalšiemu pobudnúť úplne sám niekde ďaleko od ľudí a pred zaspaním si prečítať kapitolu z knižky. Vždy je ale potrebné si uvedomiť, že rýchle riešenia sú dočasné, akokoľvek môžu byť na chvíľu prínosné a príjemné. Dôležitejšie pre zvládnutie stresu je dostať sa priamo ku koreňom stresu a tým aj k podstate seba samého. Preto vám v nasledujúcich riadkoch poradím pár tipov, ako sa zbaviť krátkodobého stresu a vyzrieť nad tým dlhodobým. Buďte k sebe úprimní. Buďte úprimní v tom, čo vás naozaj stresuje a trápi. A nielen tu a teraz, ale aj celkovo vo vašom živote. Nech je to čokoľvek, zaslúži si to maximálnu pozornosť a rešpekt, rovnako ako vy sami. A naučte sa byť k sebe úprimní za všetkých okolností! Nebojte sa požiadať o pomoc − svojich kolegov, svojich známych, priateľov, susedov, príbuzných, psychológa, terapeuta, finančného poradcu,… Naučte sa hovoriť NIE. Nenechávajte sa zavaliť ďalšími a ďalšími úlohami. Naučte sa plánovať svoj čas na dnes, na zajtra a na ďalší týždeň. V danom okamihu robte len tú jednu vec − tak, ako najlepšie viete, sústredene a dobre, v pokoji a bez premýšľania o tých ďalších sto veciach, ktoré ešte musíte alebo budete musieť. Buďte na seba naozaj láskaví a dobrí. Majte sa radi a starajte sa o seba. Najlepšie tak, že denne venujete chvíľku času a vedomej pozornosti výhradne sami sebe a každý večer sa pochváľte za čokoľvek, čo sa vám v ten deň podarilo. Jednoducho žite pre prítomnosť! Je naozaj liečivé uvedomiť si, aké dôležité je žiť v prítomnosti. Naša myseľ je vyčerpaná útekmi do minulosti, často a rada sa zaoberá nejakým problémom, neúspechom, zradou, krivdou alebo klamstvom, skrátka niečím nepríjemným. Nestresujte sa pre minulosť, ktorú neviete zmeniť a nestresujte sa pre budúcnosť, ktorú ešte nepoznáte. Jediný čas, ktorý dokážete žiť, je práve teraz. Čo vám  môže ešte so stresom pomôcť? Najmä záľuby, ktoré vás bavia a napĺňajú radosťou. Bylinkový čaj (napr. medovka, ľubovník, levanduľa), pohár dobrého vína, čokoláda s vyšším obsahom kakaa, masáž, joga, cvičenie (americkí vedci tvrdia, že aj 10 min cvičenia nás dokážu nabudiť dobrou a pozitívnou energiou 🙂 ),upratovanie, čas v prírode či s dobrými priateľmi a stále viac známa meditácia. Nič z vyššie uvedeného prosím neberte ako všemocné a nemenné protistresové pravidlá platné rovnako pre všetkých. Naopak. Sami si vyberte, čo je vám najpríjemnejšie a zostavte si vlastný protistresový recept. A keď sa vám podarí sa ho držať, podarí sa vám tiež vrátiť svoje telo, myseľ a srdce do pokoja a rovnováhy. Uvedomte si, že jedine svoj pohľad a svoje vnímanie reality dokážete ovplyvniť, nikdy nie vonkajšie okolnosti.
Publikované

Láska z inej krajiny

Podľa môjho skromného názoru každý z nás mal alebo stále má internetových priateľov. Takých priateľov, s ktorými ste v kontakte 24/7, zdôverujete sa im s vašimi problémami a starosťami, ale aj s vašimi pokrokmi a radostnými momentmi, no pre veľkú diaľku sa nemôžete stretávať tak často, ako by ste obaja chceli, alebo sa nemôžete stretávať vôbec. V prípade, že ste z odlišných krajín, prichádza viacero problémov. No čo ak ide o lásku na diaľku? Je vôbec rozumné ísť do takéhoto vzťahu? V prvom rade by si mal človek uvedomiť, čo očakáva od vzťahu a od samotného partnera vo všeobecnosti, no ak ide o vzťah na diaľku je to ešte dôležitejšie.


To, či je vzťah na diaľku rozumný nápad, naozaj záleží od jednotlivcov a ťažko sa na to pozerá zo všeobecného uhla pohľadu. V nasledujúcich častiach tohto článku budem písať čisto svoj pohľad na túto tému, s ktorým sa môžete, no nemusíte stotožniť.


Diaľka – samotná diaľka je ten najväčší problém. Ak ide o odlišné časti Slovenska, nie je to až taká veľká prekážka. Nemôžete sa síce vidieť každý deň, ale aj strávený víkend s vašou obľúbenou osobou je viac než dosť. Vlakové lístky nie sú drahé, a tak cestovanie nie je nemožné. Horšie je to v prípade, ak ste z odlišných štátov, ktoré spolu nesusedia. Ceny leteniek sú síce lacnejšie ako kedysi, no pre študentov, ktorí nepracujú alebo zarábajú minimálku, je to dosť. Nájsť si čas, kedy môžete len tak odcestovať je tiež náročné pre školu, prácu a ak nemáte 18 musíte sa na celom výlete dohodnúť s vašimi zákonnými zástupcami a dostať od nich povolenie.


Neschopnosť pomôcť – ak váš partner prežíva ťažké obdobie alebo priamo trpí duševnou poruchou, pocit, že nemôžete byť s ním v najhorších chvíľach, je naozaj stiesňujúci a cítite sa riadne zbytočne. Netreba zabúdať, že sa dá volať a videochatovať, čo stretnutie v realite nenahradí, ale lepšie ako posielať si listy holubmi.
Dôvera – celý vzťah na diaľku je skúška dôvery. Či vy sami dokážete byť verný vašej polovičke alebo pri prvej možnej príležitosti sa neovládnete a ….. Okrem toho je to skúška, či dokážete tak veľmi dôverovať človeku, ktorého ste videli párkrát v živote, v horšom prípade vôbec. Môj osobný názor je, že ak človek veľmi chce, dokáže podvádzať, aj keď býva s partnerom v jednej domácnosti. Diaľka v tom nehrá rolu, ale charakter človeka áno.


Rozmýšľala som pár dní nad výhodami, ktoré prináša vzťah na diaľku, ale prišla som len na jeden. Keď sa vám konečne podarí stretnúť, vážite si ten spoločný moment tak neskutočne, že páry, ktoré sú z rovnakého mesta, to len ťažko dokážu pochopiť. Sú spolu tak často, ako chcú a postupom času ten spoločný čas berú ako samozrejmosť.

Publikované

Naša škola sa už dlhodobo zúčastňuje novinárskej súťaže „Mladý novinár“. Tento rok Vám prinášame náhľad na niekoľko hodinovú poctivú prácu našich študentov. Táto kreatívna súťaž nás vždy presvedčí, že žurnalistika nie je ľahký odbor a vyžaduje si precízny prístup k spracovaniu informácií. Tohtoročná téma: „Safari v meste“

Pod pojmom safari si pravdepodobne väčšina z nás predstaví prírodné prostredie najteplejšieho kontinentu – Afriky. No aj napriek stereotypu, ktorý sme si vytvorili, safari môžeme objaviť aj v tzv. ,,betónových džungliach“.

Ulicu chápeme ako domov pre rôzne zvieratá. Určité druhy ju považujú za svoje prirodzené teritórium a sú jej prispôsobené. Okrem zvierat, ktoré sú zvyknuté na „betónovú džungľu“ ako napríklad labute, veveričky alebo holuby sa nachádzajú v uliciach aj zvieratá, ktoré nemali na výber. Sú to najmä psy a mačky, ktoré ľudia kupujú ako darčeky svojim deťom i napriek zákonu, ktorý to zakazuje.

Tomu sa teda vraví divočina!
Každý v tejto modernej dobe je dostatočne informovaný o problémoch spojenými s rúbaním lesov. Bratislavské lesy napriek tomuto faktu nespadajú pod kritický stupeň. Lesy nie sú len zdrojom dreva, ale v prvom rade predstavujú domov pre rôzne živočíchy. Smutným faktom je to, že sú nútené opustiť svoje prirodzené prostredie. Živým príkladom boli nečakaní hostia ,diviaci, ktorí navštívili hlavné mesto v stredu 10.2.2021, kedy sa pretekali s električkou v bratislavskej časti Karlova Ves. Aj navzdory tomu, že to väčšina obyvateľov nepovažuje za problematiku, bolo by potrebné to riešiť.
Na túto problematiku sme sa pýtali aj Nikoly Jackuliakovej, ktorá pracuje v organizácii pre pomoc zvieratám, Zvierací Ombudsman . Táto organizácia sa zaoberá hlavne spoločenskými zvieratami, ale aj zastrelenými či zrazenými srnkami. Je potrebné dávať veľký pozor na lesných cestách kvôli vysokej pohyblivosti divej zvery. Je dôležité naučiť sa, ako ich dostať späť do ich prostredia bez toho, aby sme im ublížili.

Ako môžem pomôcť?

– Zvierací Ombudsman je otvorený všetkým vekovým kategóriám. „Toto nie je práca, ale poslanie,“ odkazuje Nikola Jackuliaková. Je to práca pre ľudí, ktorí majú pozitívny vzťah k zvieratám a prírode.
– Je mnoho charít, ktoré organizujú zbierku pre zvieratá. Nutnosťou býva overiť si daný zdroj, aby ste neposlali peniaze falošnej charite.

Ohľaduplnosť na prvom mieste!
Niekedy je menej viac. Už od malička sa učíme vnímať svoje okolie. Príkladom sú deti, ktoré preberajú informácie od rodičov, či starých rodičov. Tí, ich učia ohľaduplnosti voči ostatným. Bohužiaľ, niekedy si neuvedomujeme, že naša ,,pomoc“ nemusí byť vždy prospešná. Je potrebné sa odnaučiť (zlo)zvyky, ktorými sa podvedome riadime. Ich hladkanie nepôsobí negatívne, no mali by sme sa to odnaučiť, pre dobro zvierat i to naše. Pre náš pach ich nemusia prijať späť do svorky. Od narodenia sú totižto zvyknutí žiť v skupine, a keďže sú zrazu odkázaní sami na seba, neprežijú. Pre nás je rizikom napríklad besnota, ktorú veľa druhov prenáša.

Z mláky do kaluže.

Ako už bolo spomenuté v predchádzajúcom článku, ľudská pomoc nemusí byť vždy len prospešná. Týmto chceme nadviazať na ďalšiu problematiku, ktorá viac škodí ako pomáha. Kŕmenie nám dáva pocit prospešnosti, no zvieraciemu organizmu ľudská potrava ubližuje. Zvierací organizmus nie je na ľudskú potravu zvyknutý. Je chemicky spracovaná a ich potrava je
prírodná. Preto ich ťažko spracúvajú, môžu ochorieť a chorobe podľahnúť. Pomáhať sa preto dá aj inak. Zvieracie útulky či zoologické záhrady majú nedostatok finančných prostriedkov na kúpu potravy a preto by sme mohli skúsiť pomáhať aj inak, úspešnejšie.
Krídla poznania

Bratislavský úlet

Každoročne sme svedkami putovania vtákov nad hlavným mestom- Bratislavou. V tomto období môžeme spozorovať rôzne druhy vtákov ako napríklad bociany, husi, pinky atď. Ponad Dunaj sa v tvare „V“ presúvajú do teplých krajín za lepšími podmienkami. Z belasej pokojnej oblohy sa stane nebeská nekonečná púť.

Pozorovanie ako psycho-hygiena?

Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, ako môže vtáctvo pôsobiť na ľudskú psychiku? Podľa vyštudovaného environmentalistu a ornitológa Mgr. Jána Dobšoviča z prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave, spolunažívanie s vtáctvom pozitívne pôsobí na ľudskú myseľ. Príroda vo všeobecnosti pomáha na relaxáciu a odreagovanie sa

Pýtali sme sa občanov hlavného mesta Slovenska na ich názor.😊

– Chodievate do prírody, aký k nej máte vzťah?
,,Prírodu milujem, cítim sa v nej sama sebou. Rada utekám do neďalekých lesov Bratislavy, v ktorých spoločne s mojím najlepším priateľom psíkom (Bobíkom), zabúdam na každodenný stres.“ ,(Lívia, 47 rokov, profesorka na VŠ).
,,Prírodu beriem pozitívne, no často ju nenavštevujem kvôli školy a práci. Za rok sa mi do nej podarí ísť maximálne päťkrát, ale keď už v nej som, využijem každý moment naplno.“ (Janka, 31 rokov, študentka práva).


– Veríte v to, že pozorovanie vtáctva má pozitívny vplyv na ľudskú myseľ?
,,Úprimne mňa to osobne dosť vyrušuje, ale na každého pôsobí niečo iné. Rád počúvam hudbu a pozerám na západ slnka.“ (Oliver, 24 rokov, študent informatiky).
,,Áno, vo voľnom čase sa venujem aj literatúre, v ktorej ich aj spomínam. No popravde som si ich začal všímať až v dôchodkovom veku, pretože mám čas na všetko. (smeje sa)“. (Pavol, 72 rokov, dôchodca).


– Skúšali ste niekedy pozorovať vtákov?
,, Keď som v prírode viac sa zameriavam na celkovú scenériu, než na malé prvky. (Maja, 42 rokov, dcéra). Už si to asi nepamätá, ale keď mala okolo 10 rokov, chodievali sme na neďalekú rozhľadňu pozorovať okolitý svet. – Používali ste na to nejaký prostriedok?- ,, Samozrejme predsa ďalekohľad.“ (smeje sa). (Jozef, 79 rokov, otec).


REDAKČNÁ RADA: Nina Grygarová, Nina Alexandra Fedáková, Lenka Kadlíčková, Nina Svobodová

Hrdo poháňa WordPress