Nebezpečenstvo drog je nám pripomínané celý život. Či už v školách, vo filmoch, na uliciach či na internete. no informácie sa často radikálne od seba líšia. Z jedného zdroja počujeme ako dokáže určitá droga zničiť život a všetko, na čom nám záležalo a z druhého zdroja počujeme, ako o tej istej droge hovoria samé pozitíva. Najlepšie je vytvoriť si názor na základe podložených faktov, ktoré nájdeme v odbornej literatúre, dokumentoch alebo v článkoch, v ktorých sa na túto tému vyjadrujú erudovaní/profesionálni odborníci. Skúšanie pravdivosti informácií na vlastnej koži ešte nikomu nepriniesol úžitok. Tento článok bude predovšetkým sústredený na charakterizovanie drog ako návykových látok. Pitie kávy a závislosť na cukre dnes ešte vynecháme.
Účinky drog sa líši podľa množstva použitej drogy. V malom a primeranom množstve má stimulačné účinky. Tie slúžia na povzbudenie aktivity teľa a mysle. Nenechajte sa ale zmiasť. Toto chvíľkové zvýšenie energie si potom vyberie svoju daň, väčšine v podobe výraznej únavy. Potom musíte znova nejak dobiť „baterky“.
Väčšie množstvo drogy funguje ako sedatívum. Sedatívum má presne opačný efekt, utlmuje aktivitu teľa aj mysle (opití ľudia si radi pospinkajú). Stále zvyšujúca sa dávka pôsobí na telo ako jed a môže dotyčnú osobu zabiť. Tieto informácie platia pre každú drogu, no ostatné fakty, o ktorých budem písať sa menia na základe ich delenia.
Samozrejme, existujú aj tzv. mäkké drogy, ktoré sú všeobecne považované za menej nebezpečné pre zdravie, a väčšina populácie s nimi už mala skúsenosť. Závislosť väčšinou vyvolávajú až po dlhšej dobe. Patrí sem marihuana, hašiš, alkohol, extáza, cigarety… Treba si uvedomiť, že pri týchto typoch drog najprv začína psychická závislosť.
Užívanie tzv. tvrdých drog býva spojené s veľkým rizikom vzniku závislosti (predovšetkým fyzickej) a poškodenia zdravia či sociálneho prostredia užívateľa. Poškodenie až smrť môže niekedy nastať už po prvom použití. Patrí sem heroín, pervitín, kokaín.
Drogy v skupine tlmiacich látok spôsobujú uvoľnenie, upokojenie, spomalenie reakcií, pasivitu, ospalosť až spánok. Pomerne rýchlo na nich vzniká ťažká psychická a fyzická závislosť . Pokiaľ nie je droga podaná, rozvíja sa abstinenčný syndróm. Patrí sem už spomínaný heroín, morfín; alkohol, lieky – antidepresíva, hypnotiká,…
Halucinogénne látky výrazne menia kvalitu vedomia, psychiku, intenzitu a hĺbku prežívania, spôsobujú sluchové a zrakové halucinácie, zvyšujú intenzitu vnímania priestoru a farieb. Nebezpečenstvom je nepredvídateľnosť ich pôsobenia. Často ovplyvnia rozhodnutie vyskúšať si aj tvrdšie drogy. Patrí sem LSD, lysohlávky, konopné drogy.
Napriek všetkým negatívnym informáciám o drogách je stále viac mladých ľudí, ktorí skúšajú drogy. Dokonca veková hranica je stále nižšia. Dôvody tohto skorého experimentu sú rôzne. Často to mladí ľudia skúšajú len preto, aby zapadli do kolektívu a neboli za „trápnych“ pred kamarátmi. Prípadne je to ich manifest vzbury proti autorite (rodičom, učiteľom,…). Avšak závažnejšie je, ak týmto spôsobom chcú ujsť pred svojimi problémami a realitou. Takéto používanie drog dáva „dobrý“ základ pre rozvoj psychických chorôb a porúch, z ktorých sa človek nevie dostať aj celý život. Prakticky od experimentovania s drogami plynulo prechádza k rôznym antidepresívam, ktoré sú, žiaľ, tiež vysoko návykové a ovplyvňujú zmýšľanie. Drogy vedia priniesť krátkodobú úľavu zablokovaním pocitov, ale zároveň ničia schopnosť a čulosť mozgu a mysle, ktorú potrebujeme na každodenné plnohodnotné fungovanie.
Zdroj: https://www.substitucna-liecba.sk/rozdelenie-drog, www.rekninedrogam.cz