Síce nemôžem povedať, že by som si vždy myslela že GFGL je najlepšia škola na svete, ale vždy som na našu školu mala prevažne pozitívny názor. Ako väčšina ľudí, ktorým na tejto škole zostala kvapka spoločenského života a času na sociálne siete, aj ja som postrehla, že na ig vznikla nová stránka. Už dlhšiu dobu som videla rôzne stránky rôznych škôl. Všetci sa tam bavili otvorene, raz začas si ponadávali a potom sa na tom ostatní zasmiali. Som človek, ktorý preferuje, keď sa veci hovoria na rovinu, ale predsa aj nejaké srandičky musia byť, že hej! Nápad stvoriteľov tejto stránky – urobiť ju anonymnú – sa mi zdal geniálny. Veď čo by sa mohlo stať? Raz za čas som si prečítala príspevok, zasmiala som sa a život išiel ďalej. Úprimne ma veľmi nepríjemne prekvapilo, keď to niektorí študenti začali nahlasovať a brať každé písmeno osobne. Znova som sa potešila konaniu správcu/ov, ktorí požiadali, aby sme napísali, ak máme s niečím problém. Je to predsa logické a fér… ale nie. Nahlasovanie pokračovalo, nikto nepovedal, čo mu prekáža a prvá stránka sa zrušila. Vznikli Priznania 2 a je to tu zas. Stránka neexistovala ani dva dni a už bolo znova mnoho nahlásených príspevkov. Ako predtým nikto opäť nepovedal resp. nenapísal, s čím má problém. Ešte som nevidela prípad, kde by zlyhala komunikácia na tak bazálnej úrovni. Týmto by som vlastne chcela človeka/ľudí veľmi pekne poprosiť o to, aby nenahlasoval/ účet, s ktorým si dal niekto prácu a chcel priniesť niečo nové. Ak sa nenaučí táto osoba alebo osoby komunikovať teraz a v tak jednoduchej situácii, nemyslím si, že by mohol mať nejaký úspech v medziľudských vzťahoch v budúcnosti. Zároveň by som chcela vzdať poklonu človeku, ktorý založil tieto účty a každému kto sa na tom akokoľvek zúčastnil. Nájsť si čas na niečo, čo je aj pre ostatných, je určite náročná vec a málokto to robí. Naviac je ťažké to nevzdávať, ak namiesto podpory alebo poďakovania dostanete takúto negatívnu odozvu…
Negatívny prístup
Ako si niektorí bystrejší jedinci určite všimli, viacerých ľudí – či už pedagógov alebo žiakov- poslednou dobou trápi negatívny názor a prístup k našej (ne)dokonalej škole. Veľa ľudí malo potrebu sa o to podeliť aj na ig stránkach GFGL, čo bol jeden z dôvodov prečo sa zrušila. Otázkou ostáva, prečo má množstvo ľudí tak negatívny názor. Ide o našich spolužiakov? Alebo skôr o učiteľov? Možno o preťaženie? Ak si si na všetky otázky odpovedal áno, je jasné že patríš k skupine ľudí, ktorí toho majú tak akurát plné zuby. Po menšom prediskutovaní s našou úžasnou pani psychologičkou, sme sa dostali k záveru, že je to ako začarovaný kruh. Možno to znie ako začiatok zlého vtipu, no predstavme si situáciu, že príde na prvú hodinu nevyspatý žiak, ukecaný žiak a učiteľ/ka, ktorý/á vykročila nesprávnou nohou z postele. Nevyspatý žiak sa vystrie na lavicu, ako by to bolo to najpohodlnejšie miesto, na ktorom posledný rok ležal a chce mať pokoj. Samozrejme, do dvoch minút už nevníma okolie a už vôbec nie učivo. Áno, chce veľmi spať. Jediné po čom jeho dušička – so spánkovým deficitom tiahnúcim sa od leta – túži viac, je mať pokoj. Jeho kamarát sa otočí v dôsledku toho, že spolusediaci spí (ak aj nie je v stave, kedy by vedel, ako sa volá). Začne sa baviť s človiečikom, ktorý sedí za ním. V tej sekunde je všetko zaujímavejšie ako téma, ktorú sa snaží učiteľka vysvetliť. To znamená že sa začne ´´trocha hlasnejšie´´ baviť s kamarátom (ak to aj nebol kamarát, v tejto situácií sa ním stáva). Bavia sa o rozdieli medzi koláčom a tortou, počte chlpov na rukách alebo o víkendovom programe. Teraz prichádza moment, kedy si predstavíme situáciu učiteľky, ktorá naozaj nemá náladu prekrikovať konverzáciu, ktorá sa rozprúdila. Pozornosť jej už nevenuje nikto od chvíle, kedy si drvivá väčšina žiakov začala počítať chlpy na rukách. Nie je práve pekná predstava stáť pred dvadsiatimi ľuďmi, pričom máte niečo vysvetliť, no nikto neprejavuje záujem. Tak sa učiteľka naštve, niekoho vyvolá (samozrejme, že ten úbožiak nič nevie), druhému dá poznámku a tretieho zobudí. Hodina sa skončí a učiteľka s „náladou“ ide na inú hodinu no a toto pokračuje do obeda. Žiaci sa majú na ďalšej hodine o čom baviť a naštvú ďalšieho a ďalšieho – v tejto dobe takmer bezbranného – pedagóga. Úprimne by sa niektorým z nás z času na čas hodila jedna výchovná. Nakoľko sme my otravní a učitelia nám nemôžu ani plesknúť, dostaneme navyše domáce alebo nejakú tú päťminútovečku. A tak oba klany zamieria namosúrene domov. No a tu vzniká časť nášho negatívneho názoru na školu. Niektorí jedinci majú pocit, že to je lepšie na inej škole, ale podľa mňa – a to sa stretávam s množstvom ľudí z iných škôl – nikde nežijú učitelia a žiaci v dokonalej harmónií a nekonečnom pochopení situácie toho druhého.