Čaro divadla

Z vlastnej skúsenosti viem, že veľa ľudí uprednostní pred divadlom napríklad kino. Zdá sa im to možno lacnejšie a zábavnejšie. No ja sa z ich názorom vonkoncom nestotožňujem. Divadlo milujem. Ak by sme sa tým zaoberali podrobnejšie, moja odpoveď by bola: „Muzikál je môj život.“ Verím, že pár ľudí by so mnou súhlasilo.

  Moja „divadelná“ cesta začala, keď som mala jedenásť rokov. Bol to muzikál Jesus Christ Superstar. Odkedy som ho videla, hneď mi bolo jasné, že toto chcem robiť. Neskôr som začala chodievať na predstavenia do Divadla Nová scéna, kde som prakticky každý týždeň doteraz.
Na Novej scéne sa mi najviac páčili tituly ako Rómeo a Júlia, Cyrano z predmestia, Rasputin, či Mačky. Ja som ten typ človeka, ktorý sa drží divadelného hesla: Raz vidieť nestačí. Na muzikáli Rómeo  a Júlia som bola deväťkrát a na ostatných podobne.

Vždy, keď sedím v hľadisku na predstavení, cítim sa ako doma. Predstavujem si, ako na javisku stojím aj ja. Nová scéna je môj veľký sen rovnako ako byť muzikálovou herečkou.

Momentálne je horúcou novinkou na Novej scéne hlavne svetoznámy muzikál Bedári, ktorý je až do konca novembra beznádejne vypredaný. Našťastie, mne sa na Bedárov podarilo ísť hneď v septembri a bolo to vážne svetové. Kulisy, scéna, herecké a spevácke výkony boli dokonalé. No aj napriek tomu to nie je môj najobľúbenejší muzikál. Ak by som mala vybrať tri, tak by to bol Rasputin, Cyrano z predmestia a Rómeo a Júlia. Rasputin ma vždy dokáže prekvapiť a znova rovnako nadchnúť ako prvý raz na premiére. Krásne piesne človeka vtiahnu do dejín a takto možno ľahšie pochopí celý príbeh Rasputina a cárskej rodiny. Cyrano z predmestia je podľa mňa úplná klasika. Som nesmierne rada, že tento muzikál vrátili na rodné javisko po vyše štyridsiatich rokoch. Je perfektne spracovaný. Vynikajúce obsadenie zážitok iba umocňuje. Podľa mňa sa určite oplatí ísť na Cyrana z predmestia.
No a Rómeo a Júlia… Na Rómeovi som vyrastala. Dva roky som nepretržite chodievala na tieto predstavenia až do derniér a doteraz to je moja srdcovka. A navždy aj bude.

Muzikálová scéna momentálne ponúka viacero noviniek, či obnovených predstavení.
Napríklad prednedávnom, konkrétne 13.10.2019 mal v Ružinove premiéru slávny muzikál West side story, ktorý je voľnou parafrázou na príbeh Rómea a Júlie.
Taktiež sa na javisko vrátil aj kultový 8. svetadiel s hitmi skupiny Elán, ktorý vyrazil na celoslovenské turné.
No a v decembri sa do Istropolisu opäť vráti fenomenálna show The duchon´s. Ide o poctu slávnemu spevákovi Karolovi Duchoňovi. Spojenie jeho piesní a úžasných interpretov z Novej Scény je nezabudnuteľné.

Určite odporúčam chodiť na muzikál. Je to iné ako činohra, zaujímavejšie a pestrejšie. Aj keď muzikál je dosť podceňovaný žáner. Ľudia sú zvyknutí skôr na činohru, zdá sa im prirodzenejšia. Možno ich odradí aj skutočnosť, že vstupenky na muzikál sú o čosi drahšie oproti činohre. Myslím si, že je to adekvátne, keďže v muzikálovom predstavení musí interpret vydať zo seba oveľa viac. Je potrebné skĺbiť herectvo, spev a aj tanec. Podľa mňa sa oplatí trochu zainvestovať a pozrieť si dielo, ktorým budete žiť ešte nejaký ten čas.  Je to síce odlišnejšie ako kino, no stojí to za to.

Dosť už o „našej“ Novej scéne. Na Slovensku je plno skvelých divadiel. No tých muzikálových je pomenej… Ale spomeniem tie činoherné. Napríklad SND, ktoré ma veľmi láka. Ponúka veľa zaujímavých činoherných, operných a baletných titulov. Z činohry ma najviac zaujal Apartmán v hoteli Bristol, Dnes večer nehráme, Je úžasná!, Kompletný Shakespeare, či Pred západom slnka. Repertoár opier je rovnako bohatý. Spomeniem operu Aida, Carmen, Don Giovanni, Krútňava, Macbeth, Nabucco, Otello, či Turandot. Baletná časť ponúka tituly ako Don Quijote, Esmeralda, Giselle, Labutie jazero, Luskáčik, Popoluška, či Tulák Chaplin.

Ako som spomenula, na Slovensku máme množstvo divadiel, no mňa to poväčšine muzikálovo láka do Českej republiky. Najviac ma očarilo Národní divadlo moravskoslezské. Uvádzajú mnoho krásnych muzikálových titulov ako napríklad Rebecca, Děj se co děj, Kočky (tento muzikál sa hrá aj na Novej scéne-Mačky), Jesus Christ Superstar. Ďalej ma v divadle Kalich zaujala novinka- muzikál Voda a krev nad vodou. Ide o muzikál s hitmi skupiny Elán. Čiže niečo ako náš 8. svetadiel. Celkovo sa mi zdá, že v Česku je oveľa viac muzikálových príležitostí a konkurzov ako na Slovensku. Raz by som určite chcela mať príležitosť zahrať si  Česku, ale aj doma, na Slovensku.
Divadlo je skrátka miesto, ktoré má čaro a svoju nenapodobiteľnú atmosféru…♥

Kam kráča naša planéta…

Poslednou dobou, kam sa len pozrieme, na každučkom kroku nás čaká nejaký problém týkajúci sa našej planéty, ktorý sa ľudstvo snaží regulovať, ba dokonca úplne odstrániť. Je to však v našich silách? Toto je otázka, ktorá si myslím, že vŕta v hlave každého z nás.      Jedným z týchto globálnych problémov je aj znečisťovanie životného prostredia, ktoré tvorí náš prirodzený domov. Za celým týmto procesom sa skrýva jedno hlavné slovíčko a to ,,odpad”. Odpad je vec, s ktorou sa stretávame pravidelne bez toho aby sme si to vôbec uvedomovali alebo všímali. Odpad chápeme ako prirodzenú vec, ktorej sa chce jej majiteľ vzdať a zbaviť. Samozrejme, existuje aj odpad ktorého je nutnosť sa zbaviť aj z hľadiska ochrany životného prostredia, ktoré nás obklopuje, hoci v ňom má tiež svoje miesto a stáva sa tak súčasťou životného cyklu. Je veľmi dôležité rozoznávať odpad ako taký. Poznáme prírodný odpad, s ktorým si vie poradiť sama príroda a taktiež odpad vyvinutý ľudskou činnosťou, s ktorým to už tak jednoduché, žiaľ, nie je. Práve tento odpad predstavuje značné riziko pre nás všetkých a hlavne pre našu planétu, ktorá si s ním sama poradiť nevie. Preto je veľmi dôležité uvedomiť si, že aj my sa stávame súčasťou tohto každodenného cyklu a mali by sme podniknúť niečo v jeho prospech. Predstavme si, že len na jedného obyvateľa Slovenskej republiky pripadá v priemere na rok 320kg tuhého komunálneho odpadu, čo v prerátaní na celú komunitu vychádza ako enormné množstvo, veľakrát nespracovaného odpadu. Takýmto postupom budeme naďalej škodiť hlavne sami sebe a nášmu okoliu. Myslím si, že ak by sme sa chceli vydať cestou znižovania nadmerného odpadu pre začiatok by úplne stačilo keby sa každý riadil troma základnými bodmi a to: Minimalizuj, Opätovne používaj a Recykluj. Čo sa týka takzvanej Minimalizácie jej podstatou je predovšetkým si položiť otázku a uvedomiť si, či naozaj to všetko čo spotrebujeme je dostatočne dôležité na to aby sa to nemohlo zregulovať a zmenšiť jeho každodennú spotrebu na minimum. Znovu používaj, je heslo ktoré nám vraví, aby sme radšej namiesto prehnaného kupovania nových výrobkov, využili radšej služby na danú opravu a tým ušetrili energiu, ktorou sa veľakrát plytvá na výrobu nových výrobkov. Takýmto spôsobom aj podporíme mnoho služieb, ktoré kvôli nadmernej fabrikácii prichádzajú o živobytie a postupne zanikajú. Tak a koniec koncov sa dostávame aj k jednej z najznámejších vecí a tou sa stáva Recyklácia. Recyklácia ako taká využíva predovšetkým jedno dôležité pravidlo ,, Ak sa už vec nedá viac použiť, netreba ju hneď odpísať ale naopak mala by sa recyklovaním znovu vyrobiť. “ Predstavme si, že taká recyklácia oproti likvidácií dokáže nielen znížiť množstvo odpísaného materiálu, ale taktiež využíva podstatne menšiu spotrebu energie ako hociktorá iná výroba a taktiež nám šetrí aj prírodné zdroje ako aj celkovo životné prostredie. Štúdie nám dokázali, že takou recykláciou materiálu sa ušetrí veľakrát aj 5 násobne viac energie ako pri spaľovaní odpadu. Napríklad, keď si zoberieme takú výrobu papiera, tak tu recyklácia vyžaduje iba 30% energie, ktorá je potrebná pri výrobe z nových stromov a lesov. Naviac takýmto spôsobom ušetríme naše drahé lesy od možno zbytočnej a nadmernej ťažby dreva. V prerátaní, recyklovaním približne 110 ton starého použitého papiera sa zachráni až jeden hektár 80 ročného lesa, čo je vskutku krásna predstava. Samozrejme, toto je jedna z vecí, ku ktorej našou snahou môžeme dopomôcť aj my sami a byť v tejto veci naozaj veľmi užitoční a prospešní. Jednou z najdôležitejších vecí, ktorú môžeme pre recykláciu spraviť je naučiť sa správne triediť odpad a robiť osvetu aj medzi ľuďmi, aby sa aj oni k nám pridali. Medzi základné triedenie patrí papier, ktorý je možné recyklovať v plnej miere a to hlavne z toho dôvodu, že v dnešnej dobe sa ním vo veľkom množstve plytvá. Čo sa týka papiera tak v dnešnej dobe sa používa až polovica recyklovaného papiera na výrobu nového a to vo forma obalov, kartónov na prepravu a zošitov. Neskôr veľmi dobre recyklovaným odpadom sa stáva práve sklo. V tejto dobe už 1 z 20tich sklených fliaš je recyklovaná. Samozrejme, najlepším možným riešením je fľaše po kúpe a použití vracať naspäť, aby mohli byť použité toľkokrát, koľko sa len dá. Sklo by sa taktiež pri triedení malo triediť podľa farby, lebo neskôr pri zhotovovaní nového skla sa pri zmiešaní farieb vyrobí len zelené sklo. Taktiež tu máme organický odpad kam patria ovocné a zeleninové zvyšky ako napríklad šupky ale taktiež aj záhradný odpad a zvyšky jedál. Tento odpad tvorí takmer polovicu daného komunálneho odpadu. Tu však najideálnejším riešením by bolo zariadiť si vlastný kompostér kde tento odpad kompostovať a postupom času ho premieňať na hnojivo a zužitkovať. Tento druh kompostovania sa dá, samozrejme, zhotoviť aj v bytovo obývanom priestranstve a nielen v rodinnom dome.

 Keď sa tak zamyslíme, odpad je na svete už tak dlho ako existuje sám život. Tým pádom tu vždy bol, je a taktiež aj navždy bude a to je jedna z vecí, ktorú nikto nikdy nezmení. Jedna jediná vec, ktorá sa dá zmeniť je prístup k celej tejto situácií a náš vlastný pohľad na ňu a snaha zlepšiť ju.

Prečo sa učíme aj to, čo nevyužijeme?

              Túto otázku sme si položili už asi všetci a niektorí odvážlivci sa už aj opýtali učiteľa. Predpokladám, že odpovede sa nedočkali, alebo si vypočuli niečo ako : „Bez znalosti o Mozartovi sa v živote ťažko uplatníš,“ či, „chémia si ťa počká všade.“  Ty si si asi rovnako ako ostatní bežní žiaci povedal :„Samozrejme, že prvá otázka môjho  budúceho zamestnávateľa bude, v ktorom roku sa odohrala vojna medzi Osmanskou ríšou a balkánskymi štátmi a aký bol výsledok…“ No ak sa na to pozrieš objektívne, dáva zmysel, že po nás chcú učitelia nezmysly. Kedysi na základke, v sladkom treťom ročníku, pravdepodobne aj tebe pripadali vybrané slová ako tá najzbytočnejšia vec, ktorú si sa kedy učil. Pozri sa na to teraz. Ak by si dostal od niekoho  SMS-ku, kde by bolo napísané: miš alebo bilina prinajhoršom midlo, asi by si ho nemal práve za najinteligentnejšieho tvora planéty. To isté si pomyslíš o ľuďoch, ktorí sa snažia napísať svoj koment pod príspevky. Bohužiaľ, ich pravopis je veľakrát hlasnejší ako ich názor. Na iný level to ťahajú aj niektorí študenti našej školy, ktorí stále nevedia na mape ukázať Londýn alebo Paríž. 

Áno, hovorí sa tomu základná inteligencia a je to jedna z vecí, ktoré by mal mať každý.  

                   Druhá vec je, že sa od nás očakáva aj aký-taký všeobecný prehľad. To sú napríklad tie nudné roky, kedy sa vojny začali a skončili, narodenia a úmrtia básnikov (najlepšie aj s ich životopisom) alebo rozmnožovanie rastlín, ktoré budúcich architektov, umelcov možno i predavačov kníh, trápiť nebude.
           Predstav si, že si si nenapísal dátum skončenia druhej svetovej vojny, lebo zazvonilo a tá rozmazaná fotka s hlavami tvojich spolužiakov je nepoužiteľná. Prídeš za mamou a čakáš že taký základ vie, no ona si zapne mobil a začne googliť. Nebola by to síce tretia svetová, ale nepríjemný pocit z neznalosti mamky, ktorá dokončila asi aj vysokú školu, by zostal.

Na
záver pár perličiek od 15 ročných žiakov :

Ja:  Miši, vieš čo znamená hypotéza? 

Miška: Hmm, neviem, ale cítim v tom hrocha.

Učiteľka: Ukáž mi  na mape Temžu.                                                          

Ferko: (uprene s najvážnejším výrazom pozerá na sever Ruska)

Učiteľka: How are  you,  Jožko?                                                                  

Jožko: I am tall and I have brown hair.

Lucka: Ten koniec prvej svetovej si dala ako?                          

Julka: No to som nevedela, tak asi 11.6. 18